„Lebo hovoríš: Som bohatý a zbohatnul som a nepotrebujem nikoho, a nevieš, že si ty biedny i mizerný na poľutovanie i chudobný i slepý i nahý. Radím ti, aby si si kúpil odo mňa zlata prečisteného v ohni, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa odial, aby sa neukázala hanba tvojej nahoty, a kollýrium pomazať svoje oči, aby si videl.“ (Zj. 3, 17 – 18)

30. novembra 1991 zasiahol oblasť Kalifornie, ktorou prechádzala medzištátna diaľnica, zúrivý vietor spojený so silnou prachovou búrkou. Vietor s rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu rozvíril vrchnú vrstvu ornice. Zvírený prach spôsobil, že viditeľnosť na diaľnici bola takmer nulová. Každý rozumný človek by očakával, že vodiči zastavia alebo aspoň spomalia. Ale väčšina z nich uvažovala práve opačne. Aj keď takmer nevideli na cestu ani pred seba, slepo sa hnali do nešťastia.

V ten deň došlo k hromadnej reťazovej nehode, pri ktorej zahynulo najmenej 14 ľudí a niekoľko desiatok ďalších bolo zranených. Po tomto masakre  zostal na ceste vyše päťkilometrový úsek nabúraných a horiacich vozidiel. Niektoré boli nakope, niektoré aj niekoľko stoviek metrov vedľa cesty.

Hnať sa naslepo do búrky s pocitom, že čím viac pridám, tým skôr sa z toho dostanem, sa niekedy naozaj môže stať osudným. Radšej spomaľte a zvoľte „rýchlosť pre život“!

„Každý priestupok sám prináša vždy krutejší, ale rozumnejší trest ako ten, ktorý vymyslia ľudia.“ (L. N. Tolstoj)

 

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9