„Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám ja hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý prebýva vo mne, on činí tie skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. A jestli nie, pre samy tie skutky mi verte.“ (Ján 14, 10.11)

Staršieho muža, ktorý si pestoval hlboký, priateľský vzťah s Ježišom, raz v jeho dome navštívil neveriaci priateľ. Po nejakej chvíli sa téma ich rozhovoru zvrtla na náboženstvo a vieru. Keď v istej súvislosti veriaci muž citoval Gal 2,20 a vydal svedectvo o svojom spasení, neveriaci priateľ posmešne poznamenal: „Nejde mi to akosi dokopy. Najprv si povedal, že Kristus žije v tebe. Len o niekoľko minút neskôr si si protirečil tým, že si povedal, že ty žiješ v ňom. Ako je to teda?“ Veriaci muž podišiel ku kozubu a vzal do ruky kutáč. Potom povedal: „Dám tento kutáč do ohňa. Budem ho tam držať dovtedy kým sa nerozžeraví.“ Po chvíli bol železný koniec kutáča celý červený. Ukázal ho priateľovi a pokračoval: „Určite súhlasíš s tým, že teraz je oheň v tomto kutáči a súčasne je aj kutáč v ohni! A presne tak isto som ja v Kristovi – a Kristus vo mne!“

„Kristus je vždy a všade prvý a posledný. Má byť s nami nielen na začiatku a na konci našej cesty, ale na každom kroku.“ (E. G. Whiteová)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11