„Kto nájde svoju dušu, ztratí ju, a kto pre mňa ztratí svoju dušu, nájde ju. Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal.“ (Mat. 10,39.40)
Stalo sa to v Írsku. Mladého kazateľa, ktorý mal začať pracovať vo svojom prvom zbore, si predvolal zborový výbor na pohovor. Jeden starší člen výboru sa prísne pozrel na mladého muža a spýtal sa ho: „Mladý muž, poslal ťa sem Boh?“ Mladý muž odpovedal: „Nuž, neviem či ma sem poslal Boh. Som tu, aby som hľadal Božiu vôľu a zistil, či by ste ma prijali za svojho budúceho kazateľa.“ Starší muž zopakoval: „Mladý muž, poslal ťa sem Boh?“ Mladý muž bol trocha v rozpakoch. Nevedel, čo povedať. Nesmelo začal: „No, prišiel som sem a…“ Starší člen výboru mu skočil do reči a spýtal sa znovu: „Mladý muž, poslal ťa sem Boh?“ Mladý kazateľ nabral odvahu a povedal: „Nuž, domnievam sa, že Boh ma sem neposlal. Prišiel som sem, aby som skúsil, či sa dohodneme a budeme vedieť spolupracovať.“ Starší muž sa konečne oprel o operadlo stoličky a povedal: „To je dobré. Poslední štyria povedali, že ich sem poslal Boh, a nemali sme s nimi nič iné, len samé problémy!“
„Duchovnú zrelosť človek nezískava učenosťou, ale podriadením sa Božej vôli.“ (Leonard Ravenhill)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č.16