„Nepredávajú sa vari dva vrabce za halier? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave. Nebojte sa teda! Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ (Mat.10,29-31)

Môj papagáj Valdo si myslí, že je členom našej rodiny. Ku každému z nás sa správa inak. Presne vie, čo si môže ku komu dovoliť. Jeho najobľúbenejším členom rodiny je otec. Hrá sa s ním, lieta mu z jedného pleca na druhé, dovolí mu škrabkať ho po krku a maznať sa s ním. Valdo má rád aj mamu – keď otec nie je nablízku. Mama ho každý deň kŕmi. V noci má klietku pri jej posteli. Vždy večer, keď mama ide spať, sa z klietky načahuje za jej vankúšom a ťahá ho, kým sa mama neprestane s otcom rozprávať a nevenuje sa chvíľu jemu. Niekedy vyjde z klietky von a zobákom poklopká mame po líci. Dáva jej tak bozk na dobrú noc. Ku mne sa správa inak ako k mame alebo otcovi. Veľmi rád na mňa kričí. Naučil sa vykríknuť „Michal“ v niekoľkých odlišných hlasových variáciách, ale vždy to znie negatívne. Som výnimka. Môjho brata nikdy nevolá menom. Keď Dano vstúpi do izby, Valdo vydá akýsi čudný zvuk, ktorý ho Dano naučil. Valdo má rád každého z nás svojím spôsobom. Podobne aj Boh sa ku každému z nás správa inak. Ku každému má iný, svojský vzťah; no vždy je to vzťah, ktorý nám najlepšie vyjadrí jeho lásku a záujem o nás.

„Ak si ľudia vážia sami seba, tak si obyčajne vážia aj svojich blížnych.“ (Smiles)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 4