“  /Hospodin povedal/ : Ja neposudzujem tak  ako človek. Ten si všíma zovňajšok, Hospodin si však všíma srdce.“ 1.Sam.16,7

Pred niekoľkými rokmi bol v Londýne vystavený zaujímavý obraz. Keď ste sa naň dívali z väčšej vzdialenosti, zdalo sa vám, že vidíte mnícha, ktorý sa modlí so zopnutými rukami a sklonenou hlavou. Keď ste však prišli bližšie a skúmali ste obraz celkom zblízka, videli ste, že v skutočnosti sa ten mních vôbec nemodlí, ale vytláča citrón do nádoby, v ktorej sa miešaním pripravuje punč!

Je to výstižný obraz ľudského srdca! Na prvý pohľad sa nám častokrát môže zdať, že naše srdce je sídlom všetkého, čo je dobré, šľachetné a príjemné. Ale skutočnosť je taká, že ak nie je obnovené Svätým Duchom, je zdrojom všetkého zla.

“ Stvor mi čisté srdce, Bože, obnov vo mne pevného ducha.“ Ž 51,12 “ Blahoslavení čistého srdca, lebo oni  uvidia Boha.“ Mat.5,8   “ Dám vám nové srdce  a nového ducha do vášho vnútra, odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa… a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.“ Ezech.36,26-27

“ Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ Mat.22,37

Francois Fenelon bol dvorným kazateľom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Keď raz v nedeľu prišiel kráľ so svojím sprievodom do kaplnky na pravidelnú bohoslužbu, nikto iný okrem kazateľa tam nebol. „Čo to znamená?“ spýtal sa kráľ a požiadal kazateľa, aby mu to vysvetlil. „Nechal  som vyhlásiť, že dnes na bohoslužbu neprídete. Chcel som, aby Vaše Veličenstvo videlo, kto naozaj slúži Bohu a kto sa chce páčiť kráľovi.“

Premýšľaj o tom, či by si prišiel na bohoslužbu, keby si sa dozvedel, že tam nebude nikto z tvojich kamarátov, priateľov, niekto kto je pri bohoslužbu pre teba dôležitý – alebo by si prišiel aj vtedy, keby si tam bol sám – len  so svojím Bohom!

“ Preskúmajme a preverme naše cesty a vráťme sa k Hospodinovi. Pozdvihnime srdcia na dlaniach  k Bohu na nebesiach.“ Plač Jer.3,40-41

Ako zvyčajne, aj v ten deň sa k Jánovi nahrnuli ľudia. Stáli na brehu a po jednom vchádzali do vody. Zrazu v dave uzrel neznámu tvár. Bola iná ako ostatné. Vyžarovala podmanivý pokoj a lásku. Niečo také ešte nikdy nevidel.  To je on! napadlo mu.  V tom okamihu sa neznámy začal predierať davom a vstúpil do rieky. “ Pokrsti ma!“, požiadal Jána zvučným hlasom. “ Ja teba?“ povedal Ján prekvapene. “ Ty by si mal pokrstiť mňa. Ja som nehodný človek.“  “ Urob, o čo ťa žiadam. Boh si to tak praje,“ povedal Ježiš vľúdne.  Ján poslúchol. Pristúpil k Ježišovi  a ponoril ho do chladných vôd Jordána.  Prečo to robí? uvažoval pritom Ján.  Veď v ňom nie je ani trochu zla. Nepotrebuje sa kajať ani nič ľutovať.

Ježiš sa nenechal pokrstiť preto, aby odstránil svoje previnenia. Urobil to preto, aby sa stotožnil s hriešnými ľuďmi a ukázal im príklad. Zaradil sa tým medzi padajúcich, nedokonalých, biednych. Stal sa jedným z nás. Keď Ježiš vystúpil z vody , doľahlo naňho bremeno jeho poslania …..  Ján naňho uprene hľadel z vody. Zdalo sa mu, že Ježišov pohľad preniká cez hradbu mračien  až k Božiemu trónu. Bolo to niečo nevídané. Ľudia sa rozostúpili. Vrava stíchla, šum hlasov pozvoľna slabol.  Ježiš sa modlil za celý svet. Prosil Otca, aby čo najviac ľudí prijalo ponuku večného života, aby zatúžili vrátiť sa k Bohu. Dobre vedel, že to nebude ľahké, že bude musieť prejsť veľkým utrpením. Zmietal sa v neistote. Zvládnem to?

Keď anjeli počuli jeho modlitbu, chceli zasiahnúť a povzbudiť ho. Otec ich však predbehol. Priamo zo svojho trónu vyslal lúče svojej slávy. Nebesia sa otvorili a na Ježišovu hlavu sa znieslo jasné svetlo v podobe holubice. Niektorí zo zhromaždených si uvedomili, že sa ocitli v Božej prítomnosti.  Z otvoreného neba zaznel hlas: “ Ty si môj milovaný Syn, moja radosť! Teba som si vyvolil.“ Pod Jánom sa podlomili kolená. Zmizli pochybnosti. Muž, ktorého práve pokrstil, je sľúbený Záchranca. Bez toho, aby si uvedomoval, čo robí, ukázal naňho prstom a zvolal:

“  To je Baránok, ktorý zmieri  svet s Bohom!“  Jeho hlas znel ako burácajúci hrom.   Prekvapení ľudia sa otočili za hlasom. “ Čo tým chce povedať?“ pýtali sa jeden druhého.  “ Čo  znamená, že tento muž je baránok?“  Táto záhadná veta skrývala tajomstvo Ježišovho poslania .  Ukázala na obeť, ktorú Boh prinesie za ľudí  –  položí svoj život, aby oni mohli žiť večne.

/ R.Daniel: Prišiel, zomrel zvíťazil. Úryvok z časti:  Krst, str.27-29/

 

Myslíte si, že to znamená , že máme celý deň kľačať na kolenách a odriekať modlitby alebo, že celý svoj život máme tráviť bez práce  len v zbožnom rozjímaní?

Alebo to môže znamenať, že v modlitebnom spojení  s Bohom mám prežiť celý deň-  odovzdávam sa Jeho vedeniu a a túžim po jeho prítomnosti- bez ohľadu  na to, kde som a ako práve trávim svoj čas –

pri práci, oddychu, vo vzťahoch s ľuďmi, v problémoch i radostiach?

Dora Rappardová to pekne vyjadrila v jednej svojej piesni / niekoľko myšlienok z nej/:

Máš starosti, ktoré ťa oberajú o pokoj a o spánok?  – Ježišovo srdce je ti k dispozícii. Vlož svoje starosti do modlitby!

Cítiš sa opustený a sám, horkosť na duši ťa tlačí ako ťažký kameň? – Tvoj Vykupiteľ ti rozumie. Hľadaj potešenie v modlitbe.

Hrozia ti tvoji nepriatelia, spôsobujú ti bolesť a trápenie? – Utiekaj sa k Tomu, ktorý je Víťazom. On je zdroj sily, príď v modlitbe k Nemu, a on ťa posilní.

Vlož do pokornej modlitby vo dne aj v noci všetko, čo máš na srdci – radosť aj žiaľ.

Modli sa, brat môj, hneď z rána,  modli sa i v jasný deň,  modli sa aj keď už večer rozprestiera svoj tieň.

Počuje ťa Pán  hneď z rána, vyslyší i v jasný deň,  počuje ťa aj keď večer rozprestiera svoj tieň.

Ježiš môže prísť hneď z rána, môže prísť i v jasný deň,  môže prísť Pán aj keď večer rozprestiera svoj tieň.