Istý muž sa vždy a kvôli všetkému dokázal trápiť. Bol to chronický pesimista. Jedného dňa ho stretli priatelia ako ide po meste a píska si. „Môže to byť náš priateľ? Nie, to určite nie je on…. Ale áno, je to on.“
Keď prišli k nemu a spýtali sa ho, čo sa stalo, že si píska, povedal im: „Platím si človeka, ktorý sa stará namiesto mňa.“
„To chceš povedať, že už nie si pesimista a že si nerobíš starosti?“
„Nie. Kedykoľvek mám sklon robiť si starosti, nechám ho, aby si ich robil namiesto mňa.“
„Koľko mu platíš?“
„Dvetisíc dolárov týždenne.“
„Fíha! Ako si to môžeš dovoliť?“
„Nemôžem si to dovoliť. Ale to je jeho starosť.“