Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají. Žalm 77,20

Náš text hovorí o tajuplnných Božích cestách. Takisto možeme povedať, že hovorí o jeho cestách, ktoré sa dajú vidieť na jeho stvorení. Jedným z takýchto stvorení, ktoré ilustruje túto tajuplnosť, je zelená korytnačka.

Väčšina korytnačiek žije na súši alebo v sladkovodných jazerách a tokoch. Ale je niekoľko druhov, ktoré sa prispôsobili životu v mori. Zelená korytnačka je z nich najbežnejšia. Jedna z tajuplných vecí , o ktorých sme hovorili sa týka spôsobu, ako táto korytnačka kladie vajíčka. Keď príde čas kladenia vajec, korytnačka  – samica musí zdolať niekoľko vážnych problémov. Po prvé , niečo v jej vnútri jej hovorí, že existuje len jedno miesto, kde môže naklásť svoje vajíčka. A to na pobreží, na ktorom sa vyliahla sama. Nezáleží ,kde sa nachádza v šírom oceáne, raz sa v nej prebudí nutkanie naklásť vajíčka na svojom domácom piesku. To, ako sa dokáže navigovať po oceánskych hĺbkach bez cestičiek a prísť na svoje miesto, zostáva nevyriešenou záhadou. Ona to jednoducho dokáže – a to len preto, aby musela čeliť ďaľšiemu problému – dostať sa čo najďalej na breh, aby vajíčka boli v bezpečí.

Plutvy na plávanie nie sú vhodné na pohybovanie sa po zemi, a tak korytnačka využíva príliv, aby si v tomto úsilí pomohla. Na súš vychádza v noci a keď sa dostane čo najďalej na breh, za pomoci prílivu , tlačí sa a ťahá ešte ďalej.

Plutvami vykope dieru, aby do nej naložila svojich vyše sto vajec. Potom ich opatrne prikryje pieskom a ťahá sa spať do mora. Tento proces trvá od troch do šesť hodín.

Mladé vyliahnuté korytnačky sa vyštverajú z piesku tiež v noci, aby sa vyhli dennej páľave slnka a dravcom, ako sú čajky a jastraby. Ponáhľajú sa k vode a ponoria sa do nej. Vedci, ktorí študujú život týchto korytnačiek nevedia nič o ich zvykoch, ani mieste pohybu potom, keď zmiznú v mori. ich prvý rok zostáva tajomstvom.

Cestu korytnačiek v mori pozná len stvoriteľ. On ich živí rovnako, ako živí vás i mňa v cudzom svete.