Istý muž chcel doma zavesiť obraz. Klinec mal, ale chýbalo mu kladivo.
“ Veď sused určite má“, pomyslel si. Rozhodol sa teda, že pôjde k nemu a požičia si ho. Zrazu však začal uvažovať:
“ Čo ak mi ho sused nebude chcieť požičať? Včera ma iba letmo pozdravil. Veď možno sa iba ponáhľaľ, ale čo ak iba predstieral, že sa ponáhľa, lebo má niečo proti mne! Veď som mu nič neurobil. Keby si odo mňa niekto chcel požičať nejaké náradie, ja by som mu ho hneď dal. A prečo on nie? Ako môže odmietnúť svojmu blížnemu takúto obyčajnú službu? Ľudia ako tento chlapík vedia druhému otráviť život. A ešte si namýšľa, že ja som na neho odkázaný len preto, lebo on má kladivo a ja nie. Tak toto už skutočne stačí!“
Zabúchal na susedove dvere. Sused ich otvoril , avšak skôr ako stihol vôbec niečo povedať, muž sa na neho rozkričal: “ Dáš mi svoje kladivo, ty grobian?“
“ Nezmýšľaj nič zlé proti svojmu blížnemu , ktorý býva v bezpečí pri tebe. Nehádaj sa bezdôvodne s človekom , ak ti neurobil nič zlé.“ Prísl.3,29-30