Horolezec

„Kto sleduje, či fúka vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.“ (Kaz. 11, 4)

Keď mal horolezec Mark Joseph Inglis 23 rokov, vybral sa so svojím priateľom na expedíciu. Počas výstupu ich zastihlo mrazivé počasie a snehovú búrku. Na spiatočnej ceste sa preto skryli v ľadovej jaskyni. Ich kolegovia mali zlé predtuchy, preto začali pátraciu akciu. Po štrnástich dňoch svojich kamarátov objavili. Hoci boli extrémne vyčerpaní, stále boli pri zmysloch a schopní komunikovať. Previezli ich do nemocnice, kde však Marka nečakali pozitívne správy. Pre rozsiahle omrzliny mu lekári museli amputovať obidve nohy. Keď dostal umelé končatiny, začal trénovať cyklistiku. V cyklistike sa zdokonalil natoľko, že v roku 2000 zamieril na paraolymmpijské hry v Sydney, kde získal striebornú medailu. Medaila oživila jeho nádej splniť si aj ďalší sen – vystúpiť na najvyššiu horu sveta. Vďaka poctivému tréningu sa 15. mája 2006 stal prvým človekom na svete s dvojitou amputáciou, ktorý pokoril Mount Everest, a to napriek tomu, že si počas expedície jednu protézu zlomil.

„V živote máte vždy na výber z dvoch možností: Buď sa stanete pánom alebo obeťou okolností.“ (Neznámy autor)

Zdroj: SKK Kurzy pre život 2024

Prepitné

„Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.“ (1. Kor. 4,5)

V dobe, keď zmrzlinový pohár stál oveľa menej ako dnes, vošiel 10-ročný chlapec do cukrárne a sadol si za stôl. Predavačka mu doniesla pohár vody a položila ho na stôl.

„Koľko stojí zmrzlinový pohár?“ spýtal sa jej.

„50 centov,“ odpovedala.

Malý chlapec vytiahol ruku z vrecka a začal rátať mince, ktoré mal.

„A koľko stojí obyčajná zmrzlina?“ spýtal sa. Predavačka bola trochu netrpezlivá.

„35 centov,“ povedala stroho.

Malý chlapec opäť prepočítaval mince. „Tak si poprosím obyčajnú zmrzlinu,“ povedal.

Predavačka priniesla zmrzlinu, položila účet na stôl a odišla. Chlapec dojedol zmrzlinu, zaplatil pri pokladni a odišiel.

Keď sa predavačka vrátila, aby utrela stôl, zrazu zostala nehybne stáť… po chvíli sťažka prehltla. Na stole vedľa prázdneho taniera uvidela 15 centov – jej prepitné.

„Pokora je schopnosť vnímať s úctou aj najmenšie veci života.“  (Albert Schweitzer)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

Dr. Mark

„Buďte radostní, neochabujte v modlitbách a za každých okolností ďakujte. To očakáva Boh od všetkých, ktorí patria Ježišovi Kristovi.“ (1. Tes. 5, 15-18 = Nádej pre každého)

Dr. Mark bol známym odborníkom v oblasti onkológie. Jedného dňa sa chystal na veľmi dôležitú konferenciu do iného mesta, kde mu mali udeliť cenu za lekársky výskum.

Mal veľké obavy, pretože na tejto konferencii mala byť zhodnotená jeho dlhoročná práca. Dve hodiny po štarte lietadla však došlo k núdzovému pristátiu na najbližšom letisku pre nejaký technický problém.

Doktor sa bál, že nestihne prísť, a tak si požičal auto a sám sa chcel odviesť do mesta, kde sa mala konferencia konať. Krátko po jeho odchode sa však počasie pokazilo a začala prudká búrka.

Pre silný dážď zle odbočil a stratil sa. Po dvoch hodinách neúspešnej jazdy si uvedomil, že je nevie kde je. Cítil sa hladný a strašne unavený, tak sa rozhodol hľadať nocľah.

Po chvíli konečne narazil na malý rozpadnutý domček. Zúfalý vystúpil z auta a zaklopal na dvere. Dvere otvorila krásna žena. Vysvetlil jej, čo sa stalo a požiadal ju, či môže použiť jej telefón.

Žena mu však povedala, že nemá telefón, ale že môže ostať a počkať, kým sa počasie nezlepší. Hladný, mokrý a unavený doktor prijal jej milú ponuku a vošiel dnu. Žena mu dala teplý čaj a niečo pod zub.

Potom mu povedala, že sa k nej môže pripojiť v modlitbe. Ale Dr. Mark sa usmial a povedal, že verí len v tvrdú prácu a odmietol. Doktor sedel pri stole a popíjal čaj a pozoroval ženu v slabom svetle sviečok, ako sa modlila vedľa postieľky.

Doktor pochopil, že žena potrebuje pomoc, a tak sa jej po modlitbe spýtal, čo presne od Boha chce a či si naozaj myslí, že niekedy vypočuje jej modlitby. A potom sa spýtal na malé bábätko v postieľke, pri ktorej sa modlila.

Žena sa smutne usmiala a povedala, že dieťa v postieľke je jej syn, ktorý trpí zriedkavým typom rakoviny a existuje jediný lekár, volá sa Mark, ktorý ho dokáže vyliečiť, ale nemá peniaze, aby si ho mohla dovoliť. Doktor Mark žije v inom meste.

Povedala, že Boh stále neodpovedal na jej modlitbu, ale vie, že jej pomôže a nič nezlomí jej vieru.

Omráčený a bez slov sa doktor Mark jednoducho rozplakal.

Zašepkal: ,,Boh je veľký…“ – a spomenul si na všetko, čo sa mu dnes stalo: porucha v lietadle, prívalový dážď, kvôli ktorému zablúdil.

A to všetko sa stalo, pretože Božie sily nielen odpovedali na jej modlitbu, ale dali mu aj šancu dostať sa z materiálneho sveta a pomôcť chudobným nešťastným ľuďom, ktorí nemajú nič iné ako modlitbu.

 

Pascalova stávka

„Ale Hospodin je Boh pravdy, je živý Boh a večný Kráľ; pred jeho hnevom sa trasie zem, a národy neznesú jeho zúrivého hnevu. Ty, ktorý činíš zem svojou silou, ktorý pevne staviaš okruh sveta svojou múdrosťou a svojím umom si roztiahol nebesia.“ (Jer. 10, 10. 12)

Predstavte si, že za vami príde človek a prezradí vám, že preskúmal množstvo dôkazov pre a proti existencií Boha. Stále sa však zmieta v pochybnostiach a nevie sa rozhodnúť, na ktorú stranu sa má prikloniť.

Blaise Pascal (1623-1662) francúzsky matematik, fyzik, teológ a filozof navrhol pre ľudí, ktorí sú v otázkach viery nerozhodní, trochu neštandardné riešenie. Vyjadril to takto: „Ak Boh neexistuje, nestratím nič, ak v neho budem veriť. No ak existuje, stratím všetko, ak v neho nebudem veriť.“

„Pravdu poznávame nielen rozumom, ale aj srdcom. Srdce má svoje dôvody, ktoré rozum nepozná.“ (Blaise Pascal)