Home » Articles posted by Eva (Page 2)

Author Archives: Eva

A ZAS JE TU CHVÍĽA TÁ …..

1. A  zas je tu chvíľa tá, ktorá roky počíta. Starý rok sa lúči, čo nevidieť skončí, navždy zmizne zo sveta.

Potom môžeme naň snáď, iba tíško spomínať, prúdom času hnaní na cestu pred nami ku predu sa znovu dať.

2.  A keď naspäť mieri zrak, chceme vravieť:   Je to tak!  Hospodin zas s nami bol a vždy nás chránil, keď nám bolo všelijak.

Preto vďaku  vzdávajme, s radosťou Mu spievajme. Novou cestou žitia, ktorou máme ísť, sa Ježišovi viesť dajme.

Ref.:   Ďalej cesty povedú údolím i horami.  Nech ruže šťastia rozkvitnú, Pán nech kráča pred nami.

Takmer vždy “  na rozhraní rokov “  nám príde na myseľ táto prekrásna pieseň.  Moje deti s ňou rástli. Takmer každá novoročná besiedka končila práve touto piesňou.  Bola nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých, akousi modlitbou vďaky za to, čo bolo a prosbou  s  odovzdaním sa do Božieho vedenia v tom, čo ešte len príde.  Nejako samočinne si ju včera podvečer začala spievať moja dnes už vyše 19-ročná dcéra, najmladšia z mojich troch detí a mňa opäť chytila za srdce…   Uvedomila som si, že  Boha potrebujeme na svoju životnú cestu vždy – či sme ešte malí alebo už dospelí, alebo sa naša životná púť blíži ku koncu. Dať sa Ježišom viesť a nasledovať jeho šľapaje, je to najdôležitejšie a najlepšie rozhodnutie pre naše budúce dni – veď cieľ je už na dosah – VEČNÝ DOMOV.  Tak vykročme v dôvere za Ním !

Požehnaný Nový rok 2013 všetkým čitateľom i tvorcom tejto stránky želá zo srdca Evka Krajčová.

PS:

Muž, ktorému sa už neoplatilo vrátiť…

„….. a bolo všetkých dní Enochových 365 rokov. A Enoch chodil s Bohom, a nebolo ho, lebo ho vzal Boh.“ 1.Moj.3,23-24

Malé dievčatko sa vrátilo domov zo škôlky a hneď aj oznámilo mamičke, čo sa nové sa dnes  dozvedela. “ Mami, dnes sme sa učili o veľmi zvláštnom mužovi“ a hneď aj začala príbeh rozprávať.  “ Ten muž sa volal Enoch a ty vieš, mami, že chodieval s Bohom na dlhé prechádzky.“  “ Zatiaľ je to naozaj krásne, miláčik“, povedala mama. “ A ako sa to skončilo?“, pobádala mama svoju malú dcérku k ďalšiemu rozprávaniu.  “ Ach, mami, vieš čo sa stalo? “ veľmi vážne a vzrušene pokračovala malá.  „Jedného dňa oni spolu šli a šli, až už boli príliš ďaleko . Tak  Boh povedal Enochovi: Zašli sme už príliš ďaleko na to, aby si sa teraz vrátil domov. Bude lepšie, keď pôjdeš ku mne a zostaneš už u mňa.“

L.N.Tolstoj: “ Skutočným zmyslom pozemského života je život večný.“

Trpezlivosť

“ vám je trpezlivosti / vytrvať/ treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie “ Žid.10,36

Kým som vyberala z automatu peniaze, môj malý syn zbadal v blízkom výklade nákladné auto. „Mami, pozri, super nákladniak! Kúpiš mi ho ? Prosím! Prosím!  Ani  nie o dva týždne bude mať jedenáste narodeniny – a my sme mu už ako dar kúpili prvý bycikel, po ktorom túžil viac, než po čomkoľvek inom na svete.  Preto som mu povedala, že žiadny nákladniak teraz kupovať nebudeme. „Nikdy mi nič nechcete kúpiť“, hundral nespokojne cestou na parkovisko.

Zdesila som sa, keď som videla jeho reakciu. Uvedomila som si totiž, že rovnako som sa aj ja  pre niekoľkými dňami správala k Bohu, keď som ho prosila tiež o niečo tak naliehavo – no On sa rozhodol ešte počkať. Teraz som si uvedomila, že Jeho  „nie“  DNES – môže byť predzvesťou nepredstaviteľného požehnania , ktorým ma z lásky chce obdarovať  – ZAJTRA.

Čínske príslovie: Okamih trpezlivosti môže zabrániť nešťastiu, okamih netrpezlivosti môže zničiť celý život.

SKUTOČNÁ MODLITBA ?

“ … buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorástli v Krista…“ Efež.4,15

Otec sedel večer  s celou svojou rodinou pri prestretom stole.   Skôr, ako začali spolu jesť, vstali a otec v modlitbe ďakoval Bohu za voňavé jedlo,  za ruky, ktoré ho s láskou pripravili a za Božiu milosť, ktorá je zdrojom všetkého života.  Potom však otec počas jedla stále šomral – že chlieb nie je určite čerstvý, káva je nejaká horká a syr je príliš slaný. Jeho malá dcérka, ktorá všetko sledovala, sa ho spýtala: “ Ocko, myslíš si, že  Pán Boh počul, ako si sa pred jedlom modlil?“  Otec bez zaváhania odpovedal: “ „Určite všetko počul.“   A malá pokračovala: “ A myslíš, že Pán Boh počul aj to, čo si povedal o chlebe, káve a syre?“ Otcovi trochu zneistel hlas, keď ticho povedal: “ Áno, dcérka, myslím, že to všetko počul. Prečo sa pýtaš?“  Divčatko ukončilo slovami: “ Tak, čo si myslíš, ocko, ktorým tvojím slovám Pán Boh uveril?“  Vtedy si otec náhle uvedomil, že jeho modlitba pred jedlom vlastne ani nebola modlitbou – len mechanickým, bezmyšlienkovitým zvykom , a už vôbec nie úprimnými slovami vďačnosti voči Bohu.

Nikto nemôže mať jednu tvár pred sebou a druhú pred inými bez toho, aby nakoniec nebol v rozpakoch, ktorá je tá pravá. /N.Hawtorne/

KEĎ NESTAČIA LEN SLOVÁ…

“ Ak brat alebo sestra sú bez šiat a chýba im denný pokrm, čo im pomôže, ak im niekto z vás povie: Choďte  v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa!  – no nedáte im to, čo potrebujú. Tak aj viera, ak sa nedokazuje skutkami, sama o sebe je mŕtva.“ Jak. 2,15-17

Malého chlapca poslala mama do obchodu kúpiť desať vajíčok.  Keď chlapec vyšiel z obchodu, potkol sa o kameň a spadol. Všetkých desať vajíčok sa rozbilo. Chlapček sa pustil do plaču. Okolo stojaci ľudia sa rýchlo k nemu zbehli. Všetci ho ľutovali, vypytovali sa, či sa veľmi neudrel, niektorí ho hladili po hlave.  Bol tam aj jeden muž , ktorý mu pomohol oprášiť zašpinené nohavice – a potom mu vtisol do dlane päťdesiat centov. Otočil sa k ostatným ľuďom, ktorí tam len tak stáli a povedal: “ Ja dám päťdesiat centov. Ste ochotní aj vy prispieť, aby mohol mame kúpiť nové vajíčka?“

Niekedy slová za veľa nestoja, ak môžeme urobiť aj niečo viac. Naša viera sa musí prejaviť konkrétnym činom  –  a niekedy sú to naozaj len maličkosti.

„…  nemilujme slovom ani rečou, ale skutkom, opravdivo.“  1. Jána 3,18

Viera je koreň činov.  Koreň, z ktorého nič nerastie, je mŕtvy.  / Thomas Wilson/

Horúca čokoláda

“ … nie na samom chlebe bude žiť človek, ale na všetkom tom, čo vychádza z úst Hospodinových, žiť bude človek.“   5.Moj.8,3

Siahla som do poličky po hrnček, naplnila ho vodou a strčila do mikrovlnky. Keď bola voda dostatočne horúca, zamiešala som do nej balíček „horúcej čokolády“ a odniesla som si ju do izby, kde som každé ráno prežívala osobné stíšenie. Sadla som si na gauč, vzala som Bibliu a popíjala som horúci nápoj. Úplne som sa v tom vyžívala.  Vychutnávala som si každučký dúšok.  –  A potom mi napadlo, že to, čo robím  ráno s horúcou čokoládou, je presne to, čo by som mala robiť s Božím slovom  –  mala by som si ho tiež vychutnávať, vyžívať sa v ňom, užívať si jeho lahodnú chuť, tešiť sa naň,  siahať po ňom ako po niečom prežiadúcom, zahrievať a sýtiť sa ním.

“ Čím viac rastieme v pochopení Biblie, tým viac rastie Biblia do nádhery a krásy.“  J.W. von Goethe

Cesta domov

“ A Ježiš mu povedal: Ja som cesta pravda i život, nikto nepríde

k  Otcovi, len skrze mňa.“ Ján 14,6

Holuby sú známe tým, že  aj z veľkej vzdialenosti dokážu nájsť cestu domov. To je dôvod, prečo vedci považovali za niečo zvlášť pozoruhodné, keď v roku 1988 vypustili vo Francúzku 3 tis. domácich poštových holubov a takmer žiadnemu z nich sa nepodarilo nájsť cestu domov.  V čom bola chyba?  Vedci následne zistili, že dva dni pred vypustením holubov došlo na povrchu Slnka  k obrovskej erupcii žiarenia – a to spôsobilo dočasné, ale vážne narušenie magnetického poľa Zeme, ktoré pomáha holubom v správnej navigácii. Holuby  to zmiatlo až do tej miery, že neboli schopné nájsť cestu domov.

Boží zákon bol napísaný do našich sŕdc pomocou piatich písmen  –  L Á S K A.  Ak zostane v našich srdciach, bezpečne nás bude „navigovať“ a dovedie nás domov – k BOHU, nášmu OTCOVI.  Nedovoľme hriechu, aby sme kvôli nemu stratili správnu navigáciu  a minuli sme sa vytúženého cieľa – večného domova.

“ V tom sa zjavila láska Božia v nás, že svojho Syna jednorodeného poslal Boh na svet, aby sme žili skrze neho.  A my sme poznali a uverili lásku, ktorú má Boh v nás. Boj je láska, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh v ňom.“ 1.Jána 4,9.16

Chytrý oslík

“ … v zlý deň  ho vyslobodí Hospodin.“ Žalm 41,2

          Jeden starý muž mal oslíka, ktorý mu jedného dňa spadol do starej studne. Dedko sa snažil vymyslieť nejaký plán, akoby oslíka odtiaľ dostal, ale  nič nevyhútal.  Premýšľal: Studňa je stará a veľmi hlboká a aj tak som ju chcel  už zahádzať, aj oslík je už dosť starý a nedostanem  ho von ,tak zavolám susedov, aby mi pomohli zahádzať hlbokú studňu aj s oslíkom, aby sa tam netrápil.  A tak aj spravil.  Všetci sa chopili lopát a začali hádzať hlinu do studne. Starý oslík pochopil čo sa deje a začal hlasno nariekať. Po čase  si všetci uvedomili, že oslík stíchol. Dedko hneď zvedavo nakukol do studne  a zistil úžasnú vec – zakaždým, keď niekto hodil lopatu hliny do studne, oslík urobil niečo fantastické – otriasol rýchlo hlinu z chrbta a zadupal ju pod seba.  A tak sa dostával vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia teda pokračovali v práci, až oslík onedlho vyskočil zo studne a šťastne odkráčal do svojej stajne.

          Možno niečo podobné prežívaš práve teraz – a zdá sa ti, že život na teba hádže rôzne smeti a hlinu. Jediný spôsob ako sa dostať zo „studne“ , je otriasť sa  a vystúpiť vyššie. Každý problém je príležitosťou urobiť krok ďalej. Z každého problému je východisko- ak to nevzdáš a nepodľahneš.  Vztýč hlavu k nebu, nie si v tom sám. Možno je to príležitosť odkráčať silnejší a múdrejší do ďalších dní.

PREMENA

“ Hospodin zdobí pokorných spasením…“ Žalm 149,4  “ Hospodin dáva pokorným milosť…“  Prísl.3,34

“ P.Ježiš: … učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ Mat.11,29

Mám priateľov, ktorých veľmi obdivujem.

Mohla by som ich obdivovať  ako dokážu hovoriť.

Mohla by som ich obdivovať ako rôznym spôsobom slúžia.

Mohla by som ich obdivovať ako sa vedia modliť.

Mohla by som ich obdivovať ako sa smejú a robia vtipy.

Mohla by som obdivovať ich schopnosť učiť sa –

avšak ja týchto ľudí neobdivujem ani za jednu z uvedených vecí …

To, čo na nich obdivujem je  p o k o r a ,  s ktorou žijú. Myslím, že pokora je skutočný kľúč  k tomu,  ž i ť   a k o  J e ž i š .

Prečo potom musím denne bojovať s túžbou byť uznaná, aby ma druhí videli ako dôležitú, s túžbou po chvále, a neustále chcieť, chcieť, chcieť …

 /A.Clifford/

Veľké upratovanie

          Keby ste len videli, ako vypadala jeho izba! Všade na stenách  viseli nie  moc pekné  fotografie a nevkusné plagáty. Raz prišiel k nemu na návštevu jeho strýko, akademický maliar. Rozhliadol sa po jeho izbe a bol smutný z toho, čo tam uvidel, ale nič nehovoril.  Za pár dní dostal  mladík od svojho strýka veľmi pekný obraz, majstrovské dielo.  Aby mohol prekrásny obraz zavesiť na čestné miesto vo svojej izbe, musel zložiť zo steny niekoľko fotografií. Zdalo sa mu, akoby teraz v miestnosti zavládla akási iná atmosféra, čistejšie ovzdušie. Za pár dní postupne skladal i ďalšie fotografie a plagáty. Pomaly šli pekne jeden za druhým všetky preč.  Vôbec sa totiž k tomu obrazu nehodili.

           Keď začneš čítať Bibliu, je tiež možné, že zo stien tvojej izby, z tvojej knihovničky, z tvojho počítača, z tvojho stojana DVD…  – pôjde tiež niečo preč.  A kto vie, možno i z temného zákutia svojho srdca, tiež niečo odstrániš – pretože Božie slovo hovorí: “ Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Čo je staré – pominulo, hľa,  je tu  –   n o v é  !“  / 2.Kor. 5,17/