„Vaše slovo nech je vždy láskavé a múdro povedané, aby ste vedeli, ako treba každému odpovedať.“ (Kol. 4, 6)
Mladý otec potrestal svoju trojročnú dcéru za to, že minula rolku zlatého baliaceho papiera. Chýbali mu totiž peniaze, preto sa rozzúril, keď dieťa do papiera zabalilo škatuľu, ktorú chystalo pod vianočný stromček.
Napriek tomu dievčatko na druhý deň ráno prinieslo otcovi darček so slovami: „To je pre teba, ocko.“
Otec sa nevedel rozhodnúť, či má darček prijať alebo nie. Zahanbil sa kvôli včerajšej prehnanej reakcii. Keď však škatuľu otvoril a zistil, že je prázdna, opäť ho premkol náramný hnev. Zakričal na dcéru: „Nevieš, že keď niekomu dávaš darček, má tam niečo byť?“
„Áno,“ odvetila.
Dievčatko sa naňho pozrelo so slzami v očiach a rozplakalo sa. „Ocko, tá škatuľa nie je prázdna. Do škatule som dala veľmi veľa bozkov. Všetky sú pre teba.“
Otec bol zdrvený. Objal svoje dievčatko a poprosil o odpustenie. Zlatú škatuľu si položil vedľa postele a vždy, keď mu bolo smutno, vytiahol pomyselný bozk a spomenul si, s akou láskou ho tam jeho dcéra vložila.
„Láska je liekom na násilie a kľúčom k tajomstvám sveta.“
Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková