„My milujeme, lebo on nás miloval prvý.“ (1. Ján. 4, 19)
Štvorročný vnúčik príde za svojou babkou s prosbou: „Babka, prosím, kľakni si.“
Babke akosi nedochádza, čo od nej vnúčik žiada. Nechápavo hľadí na chlapca. A tak Dávidko nalieha: „Babka, prosím, kľakni si.“ Babka stále nechápe, ale pretože vnúčik nalieha, tak si k nemu pomaly kľakne.
Keď je už na kolenách, Dávidko sa k nej nakloní a rovno do ucha – tak aby to nikto na svete nepočul – jej celkom potichu zašepká: „Babka, ty si moja najväčšia láska!“
Najkrajšie na svete nie sú veci, ale okamihy. Karel Čapek
Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková