„A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša. Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie.“ (Mar. 12, 42-44)
Jedného dňa zaklopal na dvere sirotinca v Bristoli malý chlapček. Vyzeral ako sirota. V ruke pevne zvieral jeden šiling. „To je pre vaše dievčatá, ktoré bývajú v sirotinci,“ povedal, keď mu George Müller otvoril dvere. „Našiel som prsteň a keď som ho vrátil jeho majiteľke, dala mi jeden šiling za to, že som bol čestný.“
Jedna žena z Bristolu poslala päť šilingov s poznámkou, že si kúpila nové šaty. Nekúpila si však drahé a luxusné, aké bola zvyknutá kupovať, ale vybrala si najjednoduchšie. Päťšilingov, ktoré ušetrila, sa rozhodla darovať sirotám.
Inokedy Georga zastavilo jedno dievčatko a natešene mu povedalo: „To je pre vás. Teta mi poslala peniaze k narodeninám, ale ja vám ich chcem dať na náš nový domov.“ Dievčatko mu podalo šesť penny. Poďakoval jej a doma zaznamenal do účtovnej knihy. Všetky dary, či malé alebo veľké, si vážil rovnako. Práve tento malý dar od dievčatka ho presvedčil, že je načase pustiť sa do stavby nového a väčšieho sirotinca.
Ľudia nechápu, akým veľkým príjmom je štedrosť. MarcusTullius Cicero
Zdroj: O kráse človeka – Bieliková M.