Som ako sova v sboreninách ( na pustatine). Žalm 102,7
V dnešnom biblickom texte žalmista používa sovu ako symbol osamelosti. Po staročia ľudia tomuto vtákovi prikladali tento význam a aj iné. Sova je nočný vták a niektorí ľudia sa obávali všetkého, čo bolo spojené s nocou. Okrem toho fenomény, ktoré boli neznáme sa dávali do súvisu s tmou. Takto sa tma stala symbolom všetkého neznámeho. V tej dobe sovy u niektorých ľudí vyvolávali strach ako zlí duchovia, ktorí vyhľadávali svoju korisť počas noci.
Avšak v dnešnej modernej dobe sa sovy stali populárnym predmetom štúdia a symbolom pre ozdobovanie a návrhárstvo. Je to snáď sčasti preto, že sme začali sovu chápať a pozerať na ňu ako na neoddeliteľnú súčasť prírodnej rovnováhy.
Sovy nemajú žiadnu nadprirodzenú moc, ale za to majú vynikajúce schopnosti v zrakovej a sluchovej oblasti. Okrem toho dokážu lietať tak ticho, že aj veľká sova prekĺzne okolo človeka bez toho, aby ju zaregistroval. Napriek všeobecnému presvedčeniu sova nevidí v úplnej tme. Jej zrak je však stonásobne lepší než náš a dokáže vidieť v takom tlmenom svetle ako je svetlo sviečky vzdialenej 800 metrov. My by sme za takýchto podmienok nevideli nič. Keď sova chytá myš v úplnej tme spolieha sa na svoj sluch. Má najväčší bubienok spomedzi všetkých vtákov a jej uši umiestnené a vytvarované tak, že poskytujú najlepšiu kapacitu počuteľnosti. Hlas myši v lístí dorazí do uší sovy v zlomku sekundy. Tento okamih je dostatočný na to, aby informoval sovu, kde sa presne tento živočích nachádza.
Jeden z hlavný dôvodov, prečo boli sovy také obávané, je ich zvláštne húkanie v tme. To bola aj jedna z príčin, prečo ich poverčivý ľudia považovali za duchov zosnulých. My vieme, že to nie je pravda, i keď môže byť ľakajúce počuť v noci toto čudné húkanie. Avšak prečo by sme mali byť viac znepokojený nočnými zvukmi než dennými ? Ježiš nad nami bdie v každom okamihu.
