O Ježišovom živote v Nazarete máme veľmi kusé informácie. Vieme, že až do veku tridsať rokov pracoval ako obyčajný tesár. Len tri a pol roka prežil mimo anonymitu malej tesárskej dielne. Počas tohto obdobia putoval po prašných cestách Palestíny, ktorá bola vtedy v područí Rímskej ríše. Ježiš neabsolvoval žiadne formálne vzdelanie svojej doby. Nikdy nenapísal knihu, nikdy neprecestoval svet. Nikdy nevykonával žiadnu verejnú funkciu, nebol vymenovaný do žiadneho úradu. Nikdy nezasadol na kráľovský trón. Nebol guvernérom, ba ani starostom malého mesta. Nakoniec bol odsúdený a zomrel ako zločinec. Keď zomieral, väčšina ľudí bola spokojná. Oplakíávalo ho iba niekoľko rybárov a jednoduchých žien.
Abraham Lincoln bol prezidentom veľkého národa. Keď zomrel, oplakávali ho milióny ľudí. Keď zomrel Ježiš, nevzdychol za ním z jeho národa takmer nikto a slzu uronilo len niekoľko jeho nevzdelaných nasledovníkov. Bol ukrižovaný, čo bol mimoriadne krutý spôsob popravy určený pre otrokov a cudzincov. A aj napriek tomu je jeho meno váženejšie než meno kohokoľvek iného a je výnimočnou postavou ľudských dejín.
Kríž bol vtedajšou šibenicou. Dnes by sme možno použili elektrické kreslo. Išlo o veľmi krutý nástroj smrti. Ľudia boli naň pribití a vystavení ostrému mrazu alebo neznesiteľnému teplu, kým nezomreli od vyčerpania alebo mučivej bolesti. Historici hovoria, že existovali prípady, keď odsúdenec visel na kríži viac ako týždeň. Nakoniec mu vtáci zaživa vyďobali oči. Telo Ježiša Krista sa dotklo hrubého dreva kríža a zmenilo ho na symbol slávy. Naše kríže majú rôzne farby, od bielych cez červené až po zelené. Ramená kríža chápeme ako otvorenú náruč, ktorá uzdravuje svet a žehná mu. Ktorá žena by si na retiazku na krk zavesila malé elektrické kreslo? Ktorý muž by si do vrecka schovával hodinky s vyrytou šibenicou? Kedysi krutý mučiaci nástroj popravy sa stal symbolom dobra, šľachetnosti a svätosti. Aký mocný musel byť Ježiš, keď svojím jediným dotykom zmenil nástroj krutosti, utrpenia a hanby na najväčší symbol pokoja a dobrej vôle!
Ježišova matka Mária bola žena zvyknutá na skromné podmienky galilejskej pahorkatiny. V kritickej chvíli jej života, keď každá žena potrebuje zázemie a oporu, musela sa ocitnúť v čejsi pochmúrnej stajni a práve tam porodiť svojho prvorodeného syna, Ježiša. Nakoniec sa jednoduché dievča z Galiley stalo najuctievanejšou ženou v histórii ľudstva. Jediný dôvod, pre ktorý sa jej dostalo takej cti, tkvel práve v tom, že jej synom bol Ježiš Kristus. Ježišovo meno urobilo z obyčajnej ženy duchovnú ikonu. V Ježišovom mene je moc!
Každé napísanie čísla roku pri posielaní listu, pri robení záznamu v účtovnej knihe alebo jeho prečítanie v novinách je pripomienkou toho, koľko rokov už ubehlo od Ježišovho narodenia. Odvtedy žili na tomto svete mnohí významní ľudia, ale Ježiš ich všetkých prevyšuje. Náš letopočet nepočítame od narodenia Shakespeara ani Napoleona, ani Abrahama Lincolna, ale len od narodenia Ježiša Krista. Prvé, čo nás musí zaraziť, keď sa začneme učiť v škole dejepis, je to, že všetky udalosti sa odohrali buď pred Kristom, alebo po Kristovi. On je tým najdôležitejším „medzníkom“ v celej histórii. Práve od neho, od Ježiša Krista, počítame všetky udalosti všetkých čias. Ako vysoký horský štít, ktorého vrchol dosahuje do neba, sa týči nad dejinami a všetko ostatné vzhliada k nemu. On delí dejiny na dve časti a všetko sa otáča okolo neho. Ako by sa to dalo vysvetliť, keby bol Ježiš Kristus len obyčajným človekom? Jeho verejná služba trvala iba tri a pol roka. Napriek tomu týchto tri a pol roka otriaslo svetovými ríšami, zmenilo beh dejín a jeho krv zafarbila riešisko času. Zamyslite sa nad poslednými tri a pol rokmi vášho života. Určite ubehli veľmi rýchlo a vplyv, aký ste počas nich mali na svoje okolie, prípadne na celý svet, bol zanedbateľný. Ježiš tri a pol roka putoval po zemi bez významného úradu, s niekoľkými obyčajnými ľuďmi, ktorí ho nasledovali -, a dnes je najvýznamnejšou postavou dejín. Taký obrovský následok musel mať svoju zodpovedajúcu príčinu.
Významný írsky historik William E. Lecky vo svojej knihe Essays on Religon (Náboženské eseje) zhrnul Ježišov život týmito slovami: „Bolo úlohou kresťanstva predstaviť svetu dokonalého človeka, ktorý počas osemnásť storočí inšpiroval srdcia ľudí k nesebeckej láske. Jeho vplyv zasahoval všetky veky, národy, osobnosti a situácie. Stal sa nielen predstaviteľom najvyšších cností, ale aj imperatívom činu. Jeho vplyv bol taký hlboký, že bez preháňania môžeme tvrdiť, že krátke obdobie jeho aktívneho života malo na obnovu ľudstva väčší vplyv než všetky diskusie filozofov a výzvy moralistov dohromady.“
Zdroj: Zázrak obrátenia Morris L. Venden /Z knihy Charlesa T. Eversona Jesus (Hagerstown, Maryland: Review and Herald, 1984. Prvé vydanie 1941.)/