„Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? ….“ (Mat. 25, 34-38)
Istý muž z vidieka sa v predvolebnej kampani uchádzal o miesto v parlamente. Jedného večera, keď bolo daždivé počasie, ktosi zaklopal na dvere jeho domu. Pred dverami stál neznámy muž a bol celý premočený. „Potrebujem pomoc,“ povedal cudzinec. „Pokazilo sa mi auto. Stojí dolu na ceste a nemôžem ho naštartovať. Boli by ste ochotný pomôcť mi?“
„Samozrejme,“ povedal domáci pán.
Keď prišli k autu, jeho majiteľ si sadol za volant a otočil kľúčom. Auto bez problémov naštartovalo.
„Nerozumiem,“ povedal domáci pán. „Veď tomu autu nič nie je!“
Cudzinec sa usmial. „Viem. A viem aj to, že naša krajina potrebuje mať v parlamente dobrých ľudí,“ vysvetľoval. „Chcel som len vedieť, či ste láskavý človek a či vás môžem voliť. Teraz to už viem. Mate môj hlas.“
„Keď som bol mladý, obdivoval som šikovných ľudí. Teraz, keď som starý, obdivujem láskavých ľudí.“ (Abraham J. Heschel)
Zdroj: Život je zaujímavý