Malý chlapec s nadšením pozoroval z okna vlaku okolitú krajinu a radostným džavotaním všetko komentoval svojmu ockovi, ktorý sedel vedľa neho. Náhle nastala tma, lebo vlak vošiel do dlhého tunelu. Džavotanie chlapčeka utíchlo a rozochvelá malá rúčka hľadala vo tme otcovu dlaň: “ Ocko, si tu?“ “ Pravdaže, synček, som tu pri tebe.“ To stačilo, aby sa vyľakané detské srdiečko ukľudnilo a zostalo pokojné až dovtedy, kým opäť zažiarilo svetlo. Ako náhle aj nás v živote zachvátia mračná starostí, problémov, bolestí, trápení, neistôt, sklamaní – a zatienia krásny slnečný deň. Vyhľadávame vtedy aj my „Otcovu“ blízkosť? Hľadáme jeho otcovskú ruku a pýtame sa: „Pane, si tu?! Učme sa práve tam, kde každá ľudská pomoc zlyháva tým dôvernejšie sa modliť: “ Otče náš…“ Pán Boh nás pozná všetkých, ale ako dobre je tým, ktorí poznajú Jeho-ako milujúceho a láskavého Otca a môžu s istotou vždy povedať: „Nebudem sa báť zlého, hoc by som šiel temným údolím, veď ty si so mnou.“
