Sväté mestá môžu byť spálené. Svätí ľudia môžu byť zabití. Svätyne môžu byť vyrabované. Ale č a s nepodľahne ohňu ani nožu. Boh tým, že posvätil zvláštny čas, zasadil sobotu do základu, ktorý presahuje všetky ľudské vynálezy. Armády môžu vydrancovať mestá, vládci môžu zakázať náboženské púte, ale vojenské tanky ani atramentové kliky-háky nezadržia príchod siedmeho dňa. Nemôžeme zábrániť sobote, aby sa dostavila, rovnako ako nezabránime slnku, aby vyšlo.
Boh sám ochránil svoj pamätník. Nestvoril ho ako predmet v priestore, ktorý môžu ľudia zničiť. Umiestnil ho v č a s e, ktorý nie je možné zničiť. A konečne: ľudia sa môžu svätým veciam vyhýbať. Môžu sa skrývať pred predmetmi, ľuďmi a miestami. ALE PRED ČASOM NEUTEČÚ! Sobotu môžeme ignorovať, nemusíme o nej vedieť, môžeme ju nenávidieť, ale ona vždycky príde – a nič a nikto ju nemôže zastaviť !
Sobota stojí ako univerzálny a nezničiteľný pamätník Božieho diela pri stvorení ľudstva. Zarámovaná v čase – v najzákladnejšom prvku Božieho stvorenia – nám sobota viac ako ktorýkoľvek iný biblický symbol poukazuje na podstatu našej existencie :
SME DIELOM BOŽÍCH RÚK A SOBOTA, AKO HLAVNÝ SYMBOL NÁŠHO POVODU, NÁM HOVORÍ – KTO SME, PREČO SME TU A KAM SMERUJEME.
/ ZDROJ: Prameny zdraví/