„a povedal: Srdečne ťa milujem, ó, Hospodine, moja silo! Hospodin je mojou skalou a mojím hradom, mojím vysloboditeľom, mojím silným Bohom, mojím bralom, ku ktorému sa utiekam, mojím štítom a rohom môjho spasenia, mojou vysokou pevnosťou.“ (Žalm 18, 2.3)
Brat a sestra sa pri návšteve Spojených štátov rozhodli navštíviť Niagarské vodopády. Vidiac nádheru padajúcej vody chceli zakúsiť trocha dobrodružstva a pod mohutnými vodopádmi preplávať na lodi cez zradné prúdy z jednej strany na druhú. Silný prúd začal loďku knísať a hádzať ju sem-tam. Mladá žena sa začala báť. Brat ju pevne objal. Otočil sa k jednému z dvoch prievozníkov a spýtal sa ho: „Koľkokrát ste už takto plávali na druhú stranu?“
„Robíme to nepretržite už dvanásť rokov, pane.“
„Mali ste niekedy nehodu?“
„Nikdy, pane.“
„Nikdy sa s vami loď neprevrátila a nikto sa neutopil?“
„Nič také sa nám ešte nestalo,pane.“
Obrátil sa k sestre. Aby ju upokojil, povedal jej: „Počula si, čo prievozník povedal. Ak si myslíš, že budeš veslovať lepšie ako on, vymeň sa s ním. Ak si to nemyslíš, spokojne seď a dôveruj mu aspoň tak, ako ja.“
„Nikdy sa nebojte dôverovať budúcnosti, ktorú nepoznáte, s Bohom, ktorého poznáte.“ (Corrie Ten Boomová)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 10