“ Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Ale ten, čo skúma srdcia, pozná umysel Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh.“ Rim.8,26-27.
Keď jeden večer prechádzal starý otec okolo izbičky svojej malej vnučky, spoza dverí začul, ako si malé dievčatko stále znova a znova zvláštnym úctivym hlasom opakuje abecedu. Vošiel dnu a zvedavo sa spýtal: “ Čo to robíš? Kedy s tým už skončíš ?“ “ Modlím sa“, vysvetľovalo malé dievčatko starkému. “ Dnes večer akosi nemôžem nájsť tie správne slová, tak opakujem všetky písmenká abecedy, Boh si ich za mňa poskladá do modlitby, pretože on určite vie, na čo myslím a čo mu chcem povedať.“
Pri našich modlitbách Bohu nejde – o aritmetiku, pretože nezáleží na tom, aký veľký počet ich je
– ani o rétoriku, pretože nezáleží na tom, aké sú výrečné
– ani o geometriu, pretože vôbec nezáleťí na tom, aké sú dlhé
– ani o hudbu, pretože nezáleží na tom, akým hlasom ich vyslovujeme
– ani o logiku, pretože nezáleží na tom, koľko rozumných argumentov uvedieme
– a vôbec nejde ani o slovosled a spôsob, akým svoje myšlienky usporiadame.
Na čom Bohu pri našich modlitbách najviac záleží – je v r ú c n o s ť nášho ducha. Len to má uňho veľkú cenu.
“ Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci. Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch námestí, aby urobili na ľudí dojem. Amen, hovrím vám: Už majú svoju odmenu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej izbietky, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je skryté, ti odplatí. Pri modlitbách nehovorte priveľa ako pohania, keď si myslia, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich teda! Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte. Vy sa teda modlite takto: OTČE NÁŠ, ktorý si na nebesiach … “ Mat. 6, 5-15