„Ale najprv musí byť evanjelium hlásané všetkým národom.“ (Mar. 13, 10)
Anglický kazateľ Richard Baxter žil v 17. storočí. Raz povedal, že káže s veľkým nadšením a veľmi oduševnene preto, že sa na seba pozerá ako na zomierajúceho človeka, ktorý slúži zomierajúcim. Vždy hovoril tak, akoby kázal svoje posledné kázanie a akoby jeho poslucháči počúvali svoje posledné posolstvo.
Tento človek mal celých päťdesiat rokov zvláštny režim. Každý pondelok a utorok sa sedem hodín venoval deťom zo svojej farnosti. Učil ich, radil im a vychovával ich. Nevynechal ani jedno jediné dieťa! Vždy v stredu šiel z domu a zaujímal sa o to, či vdovy, starí ľudia a chorí majú všetko, čo potrebujú. Zvyšok týždňa si pripravoval kázanie a písal knihy. Napísal ich celkom 160. Aký bol výsledok jeho služby? Mesto, v ktorom pracol, sa zmenilo. Predtým bolo známe zhýralosťou a nemorálnosťou, ale potom takmer každá domácnosť ctila Boha, čítala Bibliu a modlila sa. Baxterovo nadšenie a horlivosť priniesli svoje ovocie.
„Vyjdi, a vstúpi Boh; zomri sebe, a budeš žiť pre Boha.“ (Angelus Silesius)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 12