Slávny astronóm Mikuláš Koperník /1473-1543/ si objednal už počas svojho života náhrobný kameň. Po latinsky si tam dal vytesať nasledovné slová:
“ Nežiadam si tú milosť, čo mal Pavel, ani tú, ktorú prijal Peter. Na to som primalý. Tak ako ten zločinec na kríži,
ktorému si Ty preukázal milosť, prosím, aby si aj mňa spasil. BOŽE ZMILUJ SA NADO MNOU !“
Ten, ktorý bol medzi ľuďmi veľkým mužom, vedel, že v Božích očiach ostáva len pominuteľný hriešny človek. Preto sa utiekal k milosti Boha a P.J.Krista, ako jediného Prostredníka medzi Bohom a človekom. Koperník si uvedomil, že celé jeho poznamie a múdrosť ho nemôžu priviesť do neba. Vedel, že Boh raz odsúdi aj múdrych a učených tohto sveta, ak nebudú očistení krvou Božieho Baránka.
Či ste bohatí alebo chudobní, či ste učení alebo nevzdelaní, či ste mladí alebo starí – všetci potrebujete Spasiteľa, P.J.Krista, ak chcete byť zachránení pre večnosť – lebo: “ Milosťou ste spasení skrze vieru, nie zo skutkov zákona, aby sa niekto nevystatoval.“ /Ef.2,8/
“ Múdry nech sa nechváli svojou múdrosťou, silák nech sa nehonosí svojou silou a boháč svojím bohatstvom. Kto sa však chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, lebo ja som Hospodin, ktorý sa zmilováva, prisluhuje právo a spravodlivosť.“/Jer.9,22-23/