Pravdivosť lásky sa potvrdí vtedy, ak budeš cítiť to, čo cítila Katarína Lawes k väzňom vo väznici Sing Sing. Keď sa jej manžel Lewis stal väzenským dozorcom v roku 1921, bola mladou matkou troch dcér. Každý ju vystríhal predtým, aby nevstupovala za hradby väzenia. Ale ona nepočúvala. Keď vo väznici usporiadali prvý basketbalový zápas, vošla dnu a v tesnom závese za ňou jej tri dcérky. A sadli si na štadión medzi väzňov. Raz povedala: „Spolu s manželom sa staráme o týchto mužov a ja verím, že oni sa raz postarajú o mňa! Nemusím si robiť starosti!“ Keď sa dopočula, že trestanec usvedčený z vraždy je slepý, naučila ho Braillovo písmo, aby vedel čítať. Keď sa dozvedela, že sú tam väzni, ktorí majú poškodení sluch, naučila sa posunkovú reč, aby sa mohli dorozumieť. Šesťnásť rokov zmäkčovala Katarína tvrdé srdcia mužov vo väznici Sing Sing. V roku 1937 uvidel svet zmenu, akú dokáže spôsobiť iba skutočná láska. Keď Lewis jedno ráno neprišiel do práce, väzni vedeli, že sa niečo muselo stať. Rýchlo sa rozšírilo, že Katarína zomrela pri dopravnej nehode. Nasledujúci deň priniesli jej telo domov tri štvrtiny míle od väznice. Keď dozorca väznice išiel na svoju rannú obchôdzku, všimol si, že sa všetci väzni zhromaždili pri vstupnej bráne. Všetci sa tlačili k bráne. Oči zaliate slzami. Nikto nič nehovoril, nikto sa nepohol. Snažili sa čo najbližšie priblížiť k tej, ktorá im darovala lásku. Strážca urobil pozoruhodné rozhodnutie: „Dobre, chlapi, môžete ísť. Ale do večera ste späť.“ Boli to najväčší kriminálnici Ameriky. Vrahovia. Zlodeji. Boli to chlapi odsúdení na doživotie. Ale strážca otvoril bránu a oni vyšli bez eskorty, bez strážnikov a mierili k domu Kataríny Lawes, aby jej preukázali poslednú úctu. A večer sa všetci do jedného vrátili. SKUTOČNÁ LÁSKA PREMIEŇA ĽUDÍ:)
