„Sladké je svetlo a dobré očiam vidieť slnko. Lebo keby aj mnoho rokov žil človek, nech sa raduje v nich vo všetkých a nech pamätá na dni temnosti, lebo ich bude mnoho. Všetko, 39čo prišlo, je márnosť.“ (Kaz. 11, 7-8)
Bob Edens bol nevidomý 51 rokov. Nevidel vôbec nič. Jeho svetom bola čierna tma. Päť desaťročí žil tak, že okolitý svet poznával prostredníctvom dotykov, zvukov a vôní. A potom sa mu vrátil zrak. Jeden dobrý chirurg vykonal komplikovanú operáciu a Bob Edens po prvýkrát videl svet, v ktorom doteraz žil. Bol to preňho nesmierny objav.
„Nikdy sa mi ani nesnívalo o tom, že žltá je taká….no, žltá!“ zvolal. „Nemám slov. Žltá farba ma veľmi prekvapila. Ale moja obľúbená farba je červená. Len nemôžem uveriť tomu, že červená je práve taká. Predtým som si ju predstavoval inak.
Teraz vidím ako vyzerá Mesiac. Rád sa dívam na oblohu, keď letí prúdové lietadlo, a necháva za sebou v povetrí čiaru. A pravdaže, pozorovať východ a západ slnka je niečo nesmierne krásne. V noci zas obdivujem hviezdnatú oblohu. Vy, čo to vidíte od malička, zrejme nikdy nepochopíte, aké je to všetko nádherné.“
„Skutočné štastie sa zrodí, keď si človek uvedomí, aká je to krása, že vôbec žije.“ (Bromfield)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 9