Keď sa muž vrátil z práce, ich tri deti sa ešte v pyžame hrali vonku v blate. Prázdne obaly z jedla boli rozhádzané po celom dvore.
Manželkino auto bolo pootvárané, rovnako aj vchodové dvere boli otvorené. Po psovi ani stopy. Keď vošiel dnu, našiel… ešte väčší neporiadok.
Lampa bola prevrátená a koberec bol pokrčený pri jednej stene. V prednej izbe bol nahlas pustený televízor, v ktorom šli kreslené rozprávky. V obývačke boli porozhadzované hračky a rôzne kusy oblečenia.
V kuchyni našiel plný drez špinavého riadu. Na linke zostali zvyšky jedla od raňajok. Dvere chladničky boli otvorené dokorán. Na podlahe bolo vysypané jedlo pre psa. Pod stolom uvidel rozbitý pohár. Pri zadných dverách bol porozsýpaný piesok.
Rýchlo zamieril ku schodom. Prekračoval hračky a ďalšie kusy oblečenia a hľadal svoju ženu. Obával sa, že je chorá alebo sa stalo niečo vážne. Narazil na malý pramienok vody, ktorý si razil cestu dverami z kúpeľne. Keď nazrel dovnútra, našiel mokré uteráky, mydlo a ďalšie hračky rozhádzané po podlahe. Vedľa záchodovej misy boli kilometre toaletného papiera. Zubná pasta bola rozmazaná po zrkadle a stenách. Ponáhľal sa do spálne. Keď otvoril dvere, uvidel svoju ženu v pyžame v posteli, ako si číta román…
Pozrela sa naňho, usmiala sa a spýtala sa, aký mal deň. Zmätene sa na ňu pozrel a spýtal sa: „Čo sa tu dnes stalo?“
Opäť sa usmiala a odpovedala: „Vieš, každý deň, keď sa vrátiš z práce, spýtaš sa ma, čo som prepánajána celý deň robila.“
„No a…,“ znela jeho nedôverčivá odpoveď.
„No a dnes som to nerobila,“ odpovedala.
„Ak sedí na pohovke muž, regeneruje sa. Ak sedí na pohovke žena, zanedbáva domácnosť.“ (Murphyho zákon)
Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková