„Veď zpytujete písma, lebo vy sa domnievate, že v nich máte večný život, a ony sú to, ktoré svedčia o mne.“ (Ján 5,39)
Mnohí z nás nemajú k Biblii správny postoj. Z toho, čo často počujeme, sa nám zdá, akoby čítanie Biblie malo na čitateľa akýsi magický účinok. No v mechanickom, bezmyšlienkovitom čítaní Biblie nie je nič magické. Biblia, písané Božie slovo, nás vedie k živému Slovu a hovorí nám: „Choď k Ježišovi.“ Ak nás čítanie Biblie neprivádza bližšie k Ježišovi, na ktorého upriamuje našu pozornosť, minulo sa cieľa.
Kresťania nie sú a nemali by sa stať znalcami Biblie v tom zmysle, aby Bibliu uctievali. Neuctievame samotnú Bibliu, ale Ježiša Krista, ku ktorému nás Biblia chce priviesť a zoznámiť nás s ním. Predstavte si zamilovaného mladého muža. Má svoje dievča, na ktoré stále myslí. V peňaženke nosí jej fotografiu, ktorá mu ju pripomína, keď nie sú spolu. Občas, keď sa nikto nepozerá, vyberie fotografiu a ukradomky ju pobozká. Ale bozkávanie fotografie je chabá náhrada za skutočný bozk. A tak je to aj s Bibliou. Milujeme ju len preto, že milujeme toho, o kom hovorí a ku komu nás chce priviesť.
„Biblia je taká hlboká, že teológovia sa nikdy nedostanú na jej dno, a napriek tomu taká plytká, že deti sa v nej neutopia.“ (Anonym)
Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 14