„…tri dni šli po púšti a nenašli vodu. Tak prišli do Máry, ale v Máre nemohli piť vodu, lebo bola horká. Preto sa volá Mára. Ľud reptal proti Mojžišovi: Čo budeme piť? I volal k Hospodinovi o pomoc a Hospodin mu ukázal drevo; on ho hodil do vody a vody osladli.“ (Ex. 15,22-25)

Existuje príslovie, ktoré hovorí: Ak ti život ponúkne citrón, urob z neho limonádu. Často vidíme problémy ako neriešiteľné. Skúsme však za každým problémom vidieť možnosti. Iná ľudová múdrosť hovorí: Pesimista vidí v každej príležitosti problém, kým optimista vidí každý problém ako príležitosť.

Nasledovný príbeh sa odohral v jednom kláštore. Jedno odpoludnie dvaja mnísi tak intenzívne pracovali, že nasledujúce ráno zaspali a neprišli na spoločnú modlitbu. Opát rozčúlený takýmto bezbožným chovaním, im obom nariadil tvrdý trest. Celý deň budú chodiť s hrachom v topánkach a nesmú povedať ani jedno slovo. Brat Jeroným krivkal celý deň s bolestivým výrazom v tvári a snažil sa nevydať ani jediný ston. Zato brat Antonín akoby nemal žiadne problémy. Pohyboval sa s ľahkosťou a v pohode.

Konečne vypršala doba trestu. Brat Jeroným dokrivkal k bratovi Antonínovi a pýta sa ho: “Ako si to dokázal vydržať? Ten tvrdý sušený hrach mi spôsoboval neuveriteľnú bolesť. Alebo si snáď neposlúchol opátov príkaz?“ „Vôbec nie“, odpovedal brat Antonín s úsmevom, „len som hrach najprv uvaril.“

Často sme aj my, podobne ako brat Jeroným zahľadení do svojich problémov, trpíme a vôbec neuvažujeme nad ich riešením. Problémy sú často ako tvrdý, vysušený hrach. Prijímame ich s odovzdanosťou a rezignáciou a oni nám budú spôsobovať bolesť.

Existuje však aj iný spôsob riešenia problémov. Pán Ježiš zasľúbil „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ (Mt. 28,20.) To v praxi znamená, že ani v tej najproblémovejšej situácii nie sme sami. Ak nás aj hneď nenapadne nejaká spásna myšlienka, je tu stále možnosť pýtať si múdrosť zhora (podobne ako Mojžiš) od nášho Stvoriteľa a Spasiteľa Ježiša Krista. A ak mu budeme úplne dôverovať, tak ako o tom hovorí žalmista Dávid : „Uvaľ na Hospodina svoju cestu, dúfaj v Neho a On vykoná.“ čoskoro zistíme, že existuje aj iné riešenie, než s bolestivým výrazom v tvári krivkať po ceste života.

Počul som od Panovníka, že je koniec s celou zemou

„…lebo od Pána, Hospodina mocností, som počul rozhodnutie o skaze nad celou zemou.“ (Iz 28,22)

Videli ste už film 2012…? Jeho pôsobivé scény zániku všetkého živého veľkou prírodnou katastrofou sa prelínajú s bezmocnosťou nič netušiacich ľudí a silnou zodpovednosťou tých, ktorí boli dopredu informovaní. Rozsah a intenzita apokalypsy, ktorá prekonala očakávania, sa strieda s pudovou túžbou jednotlivcov zachrániť sa.
Reálny námet filmu a dlho známy fakt, že majský kalendár končí rokom 2012, odštartoval sériu nových úvah o konci sveta. Navyše podobnosť s niektorými biblickými správami zo Zjavenia – napríklad rozpálené slnko (Zj 16,8), obrovské zemetrasenie (Zj 16,8) alebo zánik ostrovov a hôr (Zj 16,20) vedie k otázke, či je možné, aby v roku 2012 mohol naozaj nastať koniec?
Majská kultúra sa datuje približne od roku 2000 pred naším letopočtom až do roku 1541. Vrchol dosiahla v 7. až 9. storočí nášho letopočtu. Majovia patrili medzi tajomných obyvateľov Strednej Ameriky a venovali sa predovšetkým astronómii a matematike.
Za zmienku stojí ich zvláštna číselná sústava. Miesto základných desať číslic (od nuly po desať, ako sme zvyknutí my) používali číselnú sústavu, kde bolo základných číslic dvadsať (teda od nuly po dvadsať). Asi by sme si na to nezvykli, ale pre nich to bolo prirodzené. Počítali skôr s biologickým než s abstraktným metrickým delením a ich sústava vznikla ako nevyhnutný dôsledok tvorby kalendára. Ten bol veľmi dômyselný. Najvýznamnejšia skutočnosť, ktorá ich kalendár charakterizuje, je cykličnosť, keď jednotlivé časové periódy menili svoj charakter a zároveň sa pritom stále opakovali.
Čas hral v majskej filozofii a v pohľade na svet kľúčovú úlohu. Podľa ich kalendára bude končiť ľudská civilizácia rokom 2012. Celá Zem má byť v tomto roku úplne očistená, vrátane ľudských sŕdc. Potom ľudstvo vstúpi do novej civilizácie, úplne odlišnej od tej, ktorú poznáme teraz.
Mohli mať starí Majovia spoľahlivejšie informácie o trvanlivosti vecí okolo nás, než máme my dnes?
Okrem toho, že Majovia mali vyspelú civilizáciu, treba pripomenúť i skutočnosť, že to bola pohanská kultúra s mnohými kultmi a obradmi, ktoré sa neobišli bez krutých ľudských obetí – žiadny „svätci“.
Na druhej strane je ale pravda, že zásadný pohľad na vývoj ľudských dejín až k samotnému záveru, ktorý dodnes uznávame ako dôležité posolstvo pre našu vieru, nepovedal Boh žiadnemu „svätému mužovi“, ale pohanskému kráľovi Nabuchodonozorovi. Len vďaka Danielovmu výkladu máme dnes v Biblii jeho 2. kapitolu. Babylonský kráľ si z prorockého sna berie poučenie a robí opatrenia. Stavia sochu celú zo zlata, aby zaistil nesmrteľnosť svojej ríši.
Aké poučenie si vezmeme my a aké urobíme opatrenia?
Čas našej planéty Zemi sa naozaj blíži ku koncu – „je rozhodnuté“ (Iz 28,22) – a návrat Ježiša Krista je pred nami. A aj keď podľa Božieho posolstva nepoznáme dňa ani hodiny, každý podnet a každá príležitosť k príprave na túto udalosť je dôležitá…
Dobrou správou je, že skutočná záchranná „ARCHA“ je spoľahlivá, už dávno pripravená a je dostatočne „veľká“ pre všetkých, ktorí chcú prežiť večnosť v úplne inej civilizácii, než je tá naša.