Poďte ku mne všetci…

Pred niekoľkými rokmi som videl v novinách fotografiu, ktorá na mňa hlboko zapôsobila. Bola to zvláštna tabuľa, pribitá na strome blízko Nappanee v Indiane. Nebol to žiaden billboard so smejúcimi sa tvárami a pútavými sloganmi, aké vídavame v mestách. Bola to obyčaj ná tabuľa s niekoľkými ručne napísanými slovami. Nikto nevedel, ako sa tam dostala – dokonca ani farmár, ktorému patril pozemok so stromom, na ktorom bola pribitá. Nemôžete ju prehliadnúť. Prekvapí vás zakaždým, keď ste na zákrute pri Nappanee. Kto ju tam dal? Žalostiaca matka? Osamelý otec ? – To nikto nevie. A nikto, kto si ju prečíta, na ňu len tak nezabudne. Štyri jednoduché slová: “ SYNU, PROSÍM, VRÁŤ SA.“
Sú to tie isté slová, ktoré kedysi Boh napísal krvou na drevo kríža. Je to utrpením roztvorená náruč. “ Dieťa, prosím, vráť sa.“
Otec chce, aby sme našli pokoj, a preto sa k nám skláňa na Golgote. Chce nás pozdvihnúť a utešiť. Vo svojej zakrvavenej náruči nekonečnej milosti a lásky nám ponúka úplné zmierenie a dokonalý pokoj, po ktorom sme vždy túžili.
“ Poďte ku mne všetci … a ja vám dám odpočinúť.“ Mat.11,28

„Naše srdce nedosiahne pokoj, kým nespočinie v tebe, Bože.“ / Augustín/
Zdroj: D.Nelson, Nekonečná milosť/

Symbol lásky

On a ona. Občas som ich zahliadla v parku, ako sedia na lavičke vedľa seba. Potom sa muž zdvihne, ťažkopádne, ale predsa. Podáva ruku jej, nežnej starenke. I ona po chvíľke už stojí a prijíma ponúkané rameno. Idú pomaly, len tak  šúchajúc nohami, nikam sa neponáhľajú. Perlou ich lásky, ktorá mi zostala, je spomienka  – keď išli  predo mnou,  o niečom diskutovali a naraz sa on k nej otočil, pohladkal ju hebko, len tak akoby náhodou po tvári a riekol: “ Veď ty si moje dievča.“ A šli ďalej, držiac sa za ruky a bolo im určite veľmi krásne. Vtedy som ich videla poslednýkrát . Iste chápete, že tento vzor lásky u mňa ťažko niekto prekoná. /Zdroj:Cesta lásky/

„Myslím, že dnešný svet je preto tak zvrátený a ľudia v ňom tak veľmi trpia, pretože v našich domovoch a rodinnom živote je veľký nedostatok lásky. Nemáme čas na deti, nemáme čas jeden na druhého . Nezostáva nám čas, aby sme si jeden druhého užili.“ / Matka Tereza/

“ Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Ten, kto nemiluje, nepozná Boha, pretože BOH JE LÁSKA. .. ak sa navzájom milujeme, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás doasiahla dokonalosť.“ l.list Jánov 4,7.12

Otec,ktorý nie je nikdy príliš zaneprázdnený

Stalo sa ti niekedy, že rodičia nemali na teba čas? Stalo sa ti, že si ich naozaj veľmi potreboval – no oni mali príliš veľa práce na to, aby si na teba urobili čas?
Ježiš rozumie, že ti to chýba. Najmenej raz sa tiež Jozef a Mária prejavili ako zaneprázdnení, neprítomní rodičia.Iste si spomínate na ten príbeh. Keď mal Ježiš dvanásť rokov vydal sa s rodičmi do Jeruzalema, kam chodili každý rok. Cez Veľkonočné sviatky sa Mária s Jozefom zúčastnili všetkých slávností – v chráme uctievali Boha, trávili čas s priateľmi, jedli výborné jedlá, navštívili tiež príbuzných, s ktorými sa nevideli celý rok, jednoducho si vychutnávali prestávku od ťažkej práce, ktorú konali v Nazarete. Po slávnosti sa manželia vydali na spiatočnú cestu. A tu nastal problém – vo svojej zaneprázdnenosti niekde zabudli na Ježiša. Až keď prešli jeden deň cesty smerom k Nazaretu- uvedomili si, že nie je s nimi Ježiš. Otočili sa a utekali späť. Viete si predstaviť ich zúfalé myšlienky? “ Čo sme to urobili? Boli sme tak zaneprázdnení, že sme stratili nášho syna. Ach, nie, vlastne sme stratili Božieho syna, stratili sme Mesiáša!“ Tri dni boli odlúčení od svojho syna. A ako väčšine rodičov, sa aj Jozefovi a Márii uľavilo, keď ho našli v poriadku. A ako väčšina rodičov – aj oni vinili syna za to, že sa stratil. „Čo si nám to urobil, synček? Hľa, tvoj otec i ja sme ťa s úzkosťou hľadali.“, riekla Mária. Áno, Ježiš vie, aké to je, mať zaneprázdnených rodičov.
Máte niekedy pocit, že váš nebeský Otec nemá tiež na vás práve čas? Úprimne! Netrápi vás niekedy táto myšlienka?
– Je „predsedom správnej rady“,
– má plné ruky práce, tak veľa závažných vecí vyžaduje jeho
pozornosť,
– má na starosti celý vesmír,
– milióny „prosebných“ modlitieb, na ktoré musí odpovedať
– mnohí ľudia majú závažnejšie problémy, ako sú tie moje –
napr. tí, čo prežili nedávne zemetrasenia, vojnoví utečenci,
ľudia bez prístrešia a jedla …
Priateľa, vypočuj si jednu vzácnu pravdu – vzťah medzi tebou a tvojím Bohom je jedinečný. Je to, akoby na zemi neexistoval iný človek. Preto, že sa sám predstavil ako SOM, KTORÝ SOM – nemusíš sa o jeho pozornosť deliť. Si jeho jedinečným, najvzácnejším dieťaťom. Je to jedna z veľkých predností -mať všadeprítomného Otca.
“ A toto je tá smelá dôvera, ktorú máme k nemu, že o čokoľvek by sme prosili, podľa jeho vôle, čuje nás. A ak vieme, že nás počuje, keď o čokoľvek prosíme, vieme, že prosby, ktoré sme mu predkladali, máme naplnené.“ / 1.list Jánov 5,14-15/
Mohlo by sa stať, že by bol nebeský Otec natoľko zaneprázdnený, že by na teba nemal čas? Nie , nikdy! V žiadnom prípade. Tebe sa môže stať, že budeš príliš zaneprázdnený – a nezostane ti na Boha čas – ale ON MÁ NA TEBA VŽDYCKY ČAS.
“ A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skonania sveta.“ / Mat. 28,20/ Žijeme ešte stále na tomto svete? – Potom je teda náš nebeský Otec stále s nami!
Tento odkaz je určený pre vás osobne, rovnako ako bol určený pre prvých Ježišových nasledovníkov. Opakujte si to. Utvrdzujte sa v tom. VERTE TOMU!
„……/vaše meno/, ja som s tebou! Som vždy s tebou. Som s tebou navždy. Som s tebou po všetky dni až do skonania sveta. Amen.“
MÁTE OTCA, KTORÝ NIE JE NIKDY PRÍLIŠ ZANEPRÁZDNENÝ, ABY NEMAL NA VÁS ČAS. JE S VAMI VŽDYCKY, JE S VAMI STÁLE. SÁM VÁM TO RIEKOL!!!      / Zdroj: L.Erickson: Boh Otcom/

Cena jedinej chvíle

Napriek tomu, že rýchle autá, lietadlá, rýchlovlaky a mnohé spotrebiče dokážu výrazne ušetriť náš čas – aj tak nemáme na mnohé veci čas.
ČAS – na chvíľku sa zastaviť pod stmavnutou večernou oblohou a pozorovať Mars, či strieborný Mesiac,
– poprechádzať sa v parku -len tak – po koberci farebného jesenného lístia,
– na chvíľu si sadnúť k peknej knihe,
– napísať trochu dlhší dopis svojmu priateľovi,
– po pracovnom dni zaklopať na dvere, za ktorými žije niekto,kto už má síce času habadej, ale zúfalo túži po tom, aby mal niekto aspoň chvíľku pre neho …
Hodnotu týchto chvíľ si väčšinou uvedomíme v okamžiku, kedy sa nám v priebehu sekundy zrúti život. Pred niekoľkými rokmi za takúto malú chvíľku uhoreli na ceste štyria ľudia. Stačil dážď, klzká vozovka, chvíľka nepozornosti – a len pár nešťastných sekúnd .Ako memento tohto okamžiku-dnes leží na tomto mieste pohrebný veniec.
Pozerám sa naň – a znovu a znovu si uvedomujem, že raz i pre našu zem príde ten jediný okamžik, ktorý bude pre jedných neodvratným koncom a pre druhých začiatkom večnosti…
Kde budeš v tej chvíli ty a kde budem ja?/ Zdroj:V.G /
“ A teraz vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a do toho
mesta a pobudneme tam rok a budeme obchodovať a zarábať – vy predsa neviete , čo bude zajtra s vaším životom. Veď ste para, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom zmizne.Namiesto toho, aby ste povedali: Ak bude Pán chcieť , budeme žiť a vykonáme to alebo ono… Jak.4,13-15
“ Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia…“ Žid. 3,7
“ Ja len Tebe dôverujem, Hospodine. Povedal som: Ty si môj Boh, v Tvojej ruke je môj čas …“ Žalm 31,15-16

Zrkadlo

Celé tajomstvo kresťanského života je veľmi prosté:
Obracať sa k Bohu vždy tak, aby do môjho života, do mojich činov a do mojich stretnutí s ľuďmi dopadlo čo najviac svetla Božej dobroty.
Máme byť Božím zrkadlom. Keď je zrkadlo dobre namierené ku svetlu, odráža jeho jas. O nič iné nejde ani v našom kresťanskom živote. Nejde o naše ctnosti – ide o Božiu lásku, ktorá pôsobí v nás a skrze nás.
„Nech tak svieti svetlo vášho života všetkým ľuďom, aby videli dobro, ktoré konáte a oslavovali za to vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Matúš 5,16
“ Buďte milosrdní, ako je aj váš Otec milosrdný.“ Lukáš 6,36
“ My milujeme, lebo On nás miloval prvý.“ 1.Jána 4,19