Biela myš

„Hospodin pozrel z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto medzi nimi rozumný, hľadajúci Boha. Všetci dovedna sa odvrátili: zkazení sú. Neni toho, kto by činil dobré, neni ani jedného.“ (Žalm 14, 2 – 3)

Istý muž si kúpil bielu myš, ktorú chcel použiť ako potravu pre svojho domáceho miláčika – hada. Nič netušiacu myš pustil do terária, kde v pilinách spal had. Maličká myš si uvedomila, že stojí pred vážnym problémom – každú chvíľu ju môže za živa prehltnúť had. Myška potrebovala rýchlo niečo vymyslieť. Viete, čo urobilo toto vystrašené zvieratko? Začalo hrabať a pilinami prikrývať spiaceho hada. Prestalo až vtedy, keď bol celý had pochovaný v pilinách. Keď sa to myške podarilo, zjavne si myslela, že svoj problém vyriešila. Ale skutočné riešenie existovalo len mimo nej. Muž sa nad malou hlúpou myškou zľutoval a vybral ju z terária. Bez ohľadu na to, ako usilovne sa snažíme prikryť a poprieť svoj hriech a hriešnu prirodzenosť, naša námaha je úplne zbytočná. Hriech sa napokon „prebuí zo spánku“ a strasie zo seba to, čím sme ho tak staroslivo prikryli. Nebyť Božej láskavej a zachraňujúcej ruky, „zožrať“ by nás zaživa.

„Sme ako mesiac. Všetci máme svoju tmavú, odvrátenú stranu, a nechceme, aby ju niekto iný videl.“ (Mark Twain)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 11