A zase oni, keď nezostanú v nevere, budú znova vštepení, pretože Bôh má moc zase ich vštepiť.  Rim 11,23

Tisíce rokov bolo jablko symbolom niečoho dobrého – dobrého na chuť , dobrého na pohľad, a dobrého pre naše zdravie.

O úlohe , ktorú v živote zohrávajú jablká, sa v histórii narozprávalo veľa legiend. Trójsku vojnu údajne vyvolalo jablko. Legenda o Wiliamovi Tellovi je zaujímavá hlavne kvôli jablku, údajne umiestnenéu na hlave jeho syna, ktoré mal prestreliť šípom. Jablká sa spomínajú v starých spisoch Babylonu, Číny a Egypta, ako aj v Biblii.

Staré príslovie ,,jedno jablko denne a nepotrebujete doktora,, má istý zdravotný základ. Lekári píšu, že deti (kojenci) , ktorým sa dáva jablčná výživa majú menej kolík a vyrážok a zriedka majú bolestivo pokazený žalúdok. Okrem toho, v Anglicku zistili, že deti, ktoré jedli čerstvé jablká každý deň mali menej zubných kazov než tie, ktoré ich nejedli.

Človek ktorý študuje jablká sa nazýva pomológ. A podľa pomológov sa jablká nemnožia dobre, keď sa pestujú zo semena. Z každého jablčného semena vyrastie strom, ktorého ovocie je o niečo iné než jablko, z ktorého pochádza semeno. Teda nie div, že dnes existuje viac než desať ťisíc odrôd jabĺk.

Ak chcete vypestovať jabloň, ktorá bude rodiť také jablká, aké máte radi, musíte vziať z obľúbeného stromu živú vetvičku a implantovať ju do iného stromu postupom, ktorý sa nazýva štepenie. Vetvička vyrastie a bude rodiť presne také jablká, aké chcete – bez ohľadu na to, aký druh jabĺk rastie na ostatných konároch.

Ako to naznačuje náš text, Pavel píše o štepení v liste Rimanom v 11. kapitole. On, pravda diskutuje o štepení olivovníkov. Avšak či olivy , či jablká, duchovné ponaučenie je rovnaké. Totiž , aby Židia, o ktorých Pavel píše, alebo ktokoľvek iný, mal charakter, ktorý je pre Boha prijateľný, musí byť duchovne vštepený do Ježiša, ktorý je tým živým stromom.

 

 

Daj, aby som išiel chodníkom tvojích prikázaní, lebo v tom mám svoju záľubu. Žalm 119,35

Babôčka osiková je motýľ, ktorý žije na britských ostrovoch. Ako húsenica obľubuje brezové listy a nebude jesť nič iné. Ale keď príde čas a prejde do štádia kukle, opustí brezový strom a veľmi zaujímavým spôsobom si na najde iný strom v istej vzdialenosti. Tu strávi obdobie pokoja predtým, než sa objaví ako zrelá urastená babôčka osiková. Podľa modelu, húsenice spadnú zo stromu , keď príde pravý čas a vydajú sa priamou čiarou v  rychlosťou asi meter za minutu. Pre húsenicu je to veľmi rýchly krok. Istý vedec, ktorý tieti húsenice študoval uviedol, že bez ohľadu na to ktorým smerom sa začali plaziť, vždy šli priamym smerom takmer 100 metrov. V tomto mieste značne spomalili, zahli a zamierili k najbližšiemu stromu, bez ohľadu na to akého bol druhu. Po niekoľkých dňoch na strome sa zmenili na visiace kukly.

Tento vedec bol zvedavý, ako húsenice dokázali cestovať priamym smerom. Nám sa to môže zdať jednoduché. Ale pamätajte, že húsenice sú veľmi malé v porovnaní s terénom okolo nich, a vzdialenosť, ktorú prejdu je, ako by sme my mali ísť asi tri kilometre – vždy rovno a bez kompasu.

Odpoveď prišla počas jedného oblačného a tmavého dňa. V ten deň si vedec všimol , že keď húsenice spadli zo stromu, nešli priamou cestou. Bezcieľne blúdili sem a tam. Ale o chviľku vyšlo slnko, a húsenice sa náhle vydali priamym smerom. Tak sa teda zistilo, že húsenice pri plazení udržujú priamy smer za použitia slnka ako kompasu. Takto dokážu nájsť svoj cieľ a môžu prejsť do štádia spánku, z ktorého sa vykuklia ako babôčky osikové.

Ľudia bez osvetlenej cesty nevedia, čo sa od nich požaduje. Avšak keď svetlo Božej lásky im svieti na cestu jeho zákona, môžu nájsť svoj skutočný cieľ.

Keď ľahneš, nebudeš sa strachovať, ale budeš ležať a odpočívať, a tvoj sen bude sladký… Lebo Hospodin bude tvojou dôverou. Prísl 3,24-26

Gorily trávia väčšinu svojho času v posteli. Teda keď idú spať, majú radi pohodlie a bezpečnosť. Keď dorazia na nové miesto, jedna z najdôležitejších úloh, ktorú majú pred sebou je postavenie ubytovne, ktorú prírodovedci vhodne nazývajú nocľaháreň.

Hlava rodiny rozhodne, na ktorom mieste bude nocľaháreň stáť. Poloha brlohov je veľmi dôležitá kvôli hroziacim povodniam, ktoré môžu náhle rovníkové lejaky sprevádzať. Miesto pre nocľaháreň sa zvyčajne vyberá v poraste previsnutých stromov, často s prístreškom z machu a popínavých rastlín, ktoré fungujú ako stan. Samice a mláďatá sa vyšplhajú na vrch stromov, aby si tam urobili svoje lôžka. Tie pozostávajú z vetiev spolu poprehýnaných a prepletených tak, aby vytvorili základnú plošnu. Úponky a vetvy sú v podstate zviazané do posteľnej konštrukcie. Na jednej takej posteli bolo narátaných viac než 24 dokonalých uzlov. Plošina je vystlatá matracom s tyčiek, listov, suchej zeminy, úponkov a machu. Príležitostne urobí gorilia matka malú postieľku pri svojom lôžku pre svoje mláďa. Jedna cestovateľka, ktorá mala možnosť obzrieť si niekoľko gorilích lôžok, skonštatovala, že sú veľmi pohodlné.

Je vcelku zábavné predstaviť si gorily spať, pretože pri spaní ležia na chrbte a ruky majú prekťížené za hlavou. Toto je obľúbená poloha na spanie aj pre niektorých ľudí.

Hlava rodiny takmer vždy spí dole na zemi. Jeden lekár zo západnej Afriky uviedol, že vždy keď našiel goriliu ubytovňu, ľahol si na samcovo miesto. Zistil, že z tohto miesta bolo vždy možné vidieť brloh každej samice. Teda samec, ktorý zostáva na zemi, si vždy nájde miesto, z ktoreho môže sledovať celú svoju rodinu.

Všetky gorily – samica aj mláďatá – mohli spať s dôverou a vedomím, že majú ochrancu. O čo viac by sme my mali mať dôveru v Boha.

Nebude súdiť podľa videnia svojich očí ani nebude trestať podľa počutia svojich uší. Izaiáš 11,3

Jedna z najviac nepochopených rýb v mori je barakuda – morský tiger. Žraloky sú nepredvídateľné a smrteľné, no barakudy vo všeobecnosti nie sú nebezpečné. A predsa, počas povrchového potápania pri ostrove Bimini na Bahamách, bolo pre mňa ťažké si tento fakt uvedomiť, keď popri mne plávala zvedavá barakuda, taká dlhá ako som bol ja. Bol som stále na pozore pred jej veľkými, chladnými, nemihajúcimi očami a zlovestne vyzerajúcimi zubami.

Existuje len veľmi málo známych prípadov, kedy barakuda napadla človeka, a vo všetkých zaznamenaných prípadoch bola splnená jedna z dvoch podmienok. Týmto podmienkam by sme sa vždy mali vyhnúť. Prvou je tmavá voda. Barakuda útočí na lesklé predmety v domnienke, že sú to ryby. Pre ňu je teda ľahké popliesť si lesk bieleho mäsa alebo svetlé chodidlá človeka so svojím obvyklým pokrmom. Alebo barakuda môže napadnúť záľahu malých rybiek v mútnej vode bez toho, aby vedela, že je tam aj človek.

Druhou podmienkou je prítomnosť krvi vo vode. Krv priťahuje barakudy tak ako žraloky, a o oboch druhoch rýb je známe, že napádajú zranených alebo krvácajúcich plavcov.

V čistej vode, kde nie je žiadny zápach krvi, sú barakudy relatívne neškodné. V osemnástom storočí, kedy boli považované za smrteľne nebezpečné, jeden pisateľ tvrdil, že tieto ryby uprednostňujú psie mäso pred ľudským. Iný pisateľ uviedol, že barakudy majú radšej Angličanov než Francúzov, pretože Angličania sú podobnejší zvieratám a nie sú takí kvalitní ako Francúzi. Takýto argument je samozrejme absurdný, ale celkom dobre ilustruje, kam že dokážu ľudia zájsť, aby podporili svoje predsudky.

Náš text popisuje proroctvo o Ježišovi, že nebude súdiť podľa vzhľadu alebo podľa rozšírenej povesti, ale na základe pravých faktov. Je veľmi ľahké skĺznuť k nejakým záverom na základe slabých dôkazov, či sa to týka rýb alebo ľudí. Buďme aj my opatrní  ako posudzujeme.