„Lebo tak miloval Boh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ (Ján 3, 16)
Kedysi dávno sa jednému mladému človeku podarilo utiecť pred jeho nepriateľom. Utekal, až do jednej cudzej dediny. Obyvatelia ho prijali priaznivo a ponúkli mu bezpečný úkryt. Chvíľu tam pobýval v bezpečí, ale po určitom čase do dediny prišli vojaci, ktorí mladíka prenasledovali. Násilím vtrhli do domov, prehľadali pivnice a povaly, a potom všetkých obyvateľov dediny zhromaždili na námestí.
„Ak nám toho mladíka do zajtrajšieho rána nevydáte, dedinu vypálime a všetkých mužov zastrelíme!“ kričal na nich veliteľ.
Starosta bol postavený pred ťažké rozhodnutie, či vydať mladíka vojakom, alebo riskovať smrť pre všetkých ľudí. Aby sa vedel lepšie rozhodnúť, otvoril Bibliu a padol mu zrak na tieto slová: „Je lepšie, aby jeden človek zomrel za ľud, než aby zahynul celý národ.“ Starosta zavrel Bibliu, zavolal vojakov a ukázal im, kde mladíka ukrývali. Potom, čo vojaci odviedli tohto mladého muža a zabili ho, v dedine urobili oslavu, že starosta zachránil životy obyvateľov dediny. Starosta sa však osláv nezúčastnil.
Zronený hlbokým zármutkom zostal radšej vo svojom dome.
V noci k nemu prišiel anjel a spýtal sa ho: „Čo si urobil?“
Odpovedal: „Vydal som človeka nepriateľovi.“
Na to anjel povedal: „A ty nevieš, že si vydal Mesiáša?“
„A ako by som to mohol vedieť?“ odvetil vystrašený starosta.
„Keby si namiesto čítania svojej Biblie aspoň raz za tým chlapcom zašiel a pozrel sa mu do očí, pochopil by si to.“
„….Dokonané je! A skloniac hlavu vydal ducha.“ (Ján 19, 30)