Zabudnite…

„Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení!“ (Žalmy 103,2)

Zabudnite na každú láskavosť, ktorú ste urobili, hneď ako ste ju urobili.

Zabudnite na pochvalu, ktorá vám patrí, v okamihu, keď ste ju získali.

Zabudnite na ohováranie, ktoré ste počuli, skôr, ako ho dokážete zopakovať.

Zabudnite na každú nespravodlivosť, zlomyseľnosť, posmech, ktoré zažijete.

Zabudnite na každú starosť a trápenie; buďte plní nádeje a odpúšťajte.

Pamätajte na každý sľub, ktorý ste dali, a dodržte ho.

Pamätajte na tých, ktorí vám poskytli pomoc, a buďte vďačným dlžníkom.

Pamätajte na všetko šťastie, ktoré vás v živote stretlo.

Pamätajte na dobro, pamätajte na pravdu, pamätajte na nebo, ktoré je nad vami.

„Na jednej strane máme takú dobrú pamäť, že priateľovi do najmenších podrobností rozprávame o príhode, ktorú sme zažili, a na druhej strane si nespomenieme, koľkokrát sme mu ju už rozprávali.“ (François de La Rochefoucauld)

Zdroj: Dobré ránko

Zrážka

„Blahoslavený človek, ktorý našiel múdrosť, a človek, ktorý nadobudol umnosti. Lebo jej zisk je lepší ako zisk striebra a jej dôchodok lepší ako výborné zlato. Môj synu, nech neodídu tie veci zpred tvojich očí: ostríhaj to, čo prospieva, a dômyselnosť.“ (Prísl. 3, 13.14.21)

1.január 2009.

Airbus A320-214 je pripravený na štart. Cieľ – asi dve hodiny vzdialené mesto Charlotte v Severnej Karolíne. Niekoľko minút po štarte dostala kontrolná veža v New Zorku hlásenie z kokpitu pilota: „Zrážka s kŕdľom vtákov vyradila obidva motory. Lietadlo vo výške zhruba štyristo metrov prestalo fungovať.“ 57-ročný kapitán Chesley Sullenberger zostal pokojný. Rozhodol sa pokúsiť o pristátie na hladine rieky Hudson. Vydeseným pasažierom a členom posádky oznámil: „Pripravte sa na náraz.“ Lietadlo v rýchlosti 230 km/h nasmeroval do kilometer širokého kanála medzi Manhattanom a Hobokenom. Hoci bolo pristátie veľmi tvrdé, nikto na palube neutrpel vážne zranenie. Kapitán vyšiel z potápajúceho sa lietadla posledný. Predtým ešte dvakrát prešiel po palube, aby sa uistil, v bezpečí. Ešte aj v nemocnici rozmýšľal iba o jednej veci: „Zachránil som skutočne všetkých?“

„Silou, múrom i štítom múdreho je rozvážnosť.“ (Menandros)

Zdroj: SKK 2025

Preteky

„Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.“ (1. Tesal. 5,11)

„Matka rozumie aj tomu, čo dieťa nepovie.“ (Židovské príslovie)

Keď bol môj synovec Štefan ôsmak, stal sa členom školského družstva cezpoľného behu.

Stáli sme opodiaľ a pozorovali, ako sa pretekári rozcvičujú. Potom sa zhromaždili na štartovnej čiare, zaznel výstrel a chlapci začali svoj vyše päťkilometrový beh cez les. Len čo sa rozbehli, Štefanova matka schytila obrovský megafón a začala kričať hlasnejšie než ktokoľvek iný: „Štefan, do toho!“ Povzbudzovala ho nie raz, ale v desať sekundových intervaloch. Keď chlapci zmizli z dohľadu, utekala na strategické miesto pri zákrute, po ktorej mali pretekári o chvíľu bežať. Hoci chlapcov nebolo vôbec vidno, stále kričala: „Štefan, do toho!“

„To musíš tak hlasno kričať?“ spýtal sa jej môj manžel.

„Áno,“ odvetila a zakričala: „Štefan, do toho!“

Priznám sa, že aj ja som sa cítila trochu trápne, ale ona nie. Keď raz opäť zakričala: „Štefan, do toho!“, istý muž na ňu zavolal: „Pani, on vás určite nepočuje!“

„On ťa naozaj nemôže počuť, keď je kdesi v lese,“ pridala som sa aj ja.

„Neviem, či ma počuje alebo nie, ale ak áno, vieš si predstaviť, ako ho to povzbudí?“ Po celý čas, kým chlapci bežali, takto povzbudzovala svojho syna.

„Keď počujem, ako ma mama povzbudzuje, chcem dobehnúť až do cieľa,“ povedal po pretekoch Štefan.

To je krásny príklad toho, čo môže urobiť dobrá mama pre svoje deti, ktoré sa vydávajú na veľký beh životom.

Zdroj: Dobré ránko

Záchranca

„Dobrý človek sa zmilováva a požičiava (riadi svoje veci spravedlivým súdom), lebo sa nepohne na veky; spravedlivý bude vo večnej pamäti. Nebojí sa zlej zvesti; jeho srdce stojí pevne; dôveruje Hospodinovi.“ (Žalmy 112, 5-7)

„Keď som v auguste 1939 odchádzal, nikto netušil, že je to posledný vlak. Môj malý brat bol vtedy chorý. Povedali mu: „Zostaň doma. Odídeš o mesiac, keď sa uzdravíš: Ale ďalší vlak už neodišiel. Mamička mi na stanici povedala: Za dva-tri mesiace Hitlera porazia a ty sa vrátiš domov.“ Myslel som si, že pôjdem na malé drobrodružstvo do Británie a potom sa vrátim. Netušil som, že mamu už nikdy neuvidím. Spolu s cestovnými dokladmi som dostal aj visačku na krk s číslom 652,“ povedal Thomas Graumann. Všetci z jeho rodiny, ktorí zostali v Československu, zomreli v koncentračnom tábore. Po poslednom transporte odložil Nicolas Winton album s fotografiami detí, ktoré sa mu podarilo prepraviť do Anglicka, na povalu. O svojom hrdinstve 50 rokov mlčal. Náhodou to zistila jeho manželka, keď v roku 1988 našla na povale kufor plný tajných dokumentov. Winton zachránil 669 detí. Charitatívnej činnosti sa venoval do konca života. Zomrel 1. júla 2015 vo veku úctyhodných 106 rokov.

„Naším poslaním na tomto svete je žiť pre dospelých.“ (Ellen Gould Whiteová)

Zdroj: Kurzy pre život 2025

Lekárka

„Z ovocia svojich úst sa každý nasýti dobrého, a zásluha rúk človeka sa mu vráti.“ (Prísl. 12, 14)

V roku 1944 deportovali Gisellu Perlovú s celou jej rodinou do koncentračného tábora Osvienčim. Vďaka svojej gynekologickej praxi dostala milosť. Hoci to bolo v rozpore s jej vierou, začala vykonávať potraty. Ženy, ktoré neboli tehotné mali totiž šancu prežiť. „Nikto sa nikdy nedozvie, čo to pre mňa znamenalo zahubiť toľko detí. Ale keby som to neurobila, matka aj dieťa by boli zavraždení,“ povedala po rokoch. Potraty vykonávala pod rúškom noci. Nemala žiadne nástroje ani lieky. Po vojne podľahla neopísateľnej depresii a pokúsila sa otráviť. Zlomovým bodom v jej živote bolo stretnutie s Eleanor Rooseveltovou, ktorá jej povedala: „Prestaňte sa mučiť a staňte sa znova lekárkou.“ Vtedy si dala nový cieľ – priviesť na svet čo najviac detí. Vždy, keď vošla do pôrodnej sály, pomodlila sa: „Bože, dlhuješ mi život. Dlhuješ mi živé dieťa.“ Gisella priviedla na svet tisícky detí a stala sa expertkou na liečbu neplodnosti.

„Človek nie je nikdy natoľko starý, aby nemohol začať nový život.“ (Neznámy autor)

Zdroj: Kurzy pre život 2025