„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy; neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy; všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.“ (1. Kor. 13, 4-7)

Stalo sa to dávno. Mnohé veci si už presne nepamätám. Len viem, že sme sa s manželkou pohádali. Problém bol v tom, že hneď na to som musel odísť na pracovnú poradu a potom na služobnú cestu. Keď som sa neskoro večer vrátil z pracovnej porady, manželka už spala. Všimol som si však, že v chladničke mám nachystaný balíček s jedlom na cestu a v obývačke oblek s čistou košeľou a kravatou.
Ani som nešiel spať, pretože o pol druhej v noci mi odchádzal vlak, ktorým som musel ísť, aby som stihol školenie. Plánoval som, že sa vyspím až v rýchliku, ktorým pôjdem do Prahy.
Na školení som mal trochu problém, aby som nezaspal. Keď som siahol do vrecka, zacítil som, že je v ňom akási kartička. Vytiahol som a čítal odkaz: „Mám ťa veľmi rada.“

„Každý manžel by si mal pri hádke položiť zásadnú otázku, či chce mať pravdu alebo pokoj.“ 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

„Nič nerobte z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu, ale radšej v pokore pokladajte iných za vyšších od seba a nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých. Majte v sebe také zmýšľanie, aké zodpovedá životu v Kristovi Ježišovi.“(Fil. 2, 3-5)

Paul a Petra Howeovi vyrastali v Afrike ako deti misionárov. Keď sa ako dospelí stretli v USA, vzali sa a pokračujú v šľapajách svojich rodičov. Ich prvým pôsobiskom sa stala Etiópia, konkrétne Gimbie Adventist Hospital. Práve v tejto nemocnici dostal Paul prvú lekciu pokory.

Jedného dňa bol svedkom toho, ako jeden sponzor ich nemocnice hrubo pred všetkými urazil hlavnú sestru Atsedi. Keď ju chcel Paul utešiť, s úsmevom na tvári mu povedala: „Pán Howe, netrápte sa. Títo ľudia sem prišli, aby pomohli našej nemocnici. Nič to nemení na tom, že som dobrá sestra.. Ja to viem. Nezáleží na tom, čo mi ten človek povedal. Hlavné je, že prišiel a pomohol našej nemocnici.“

Paul a Petra Howeovi teraz pôsobia už ôsmy rok v Sudáne, v meste Khartoum, kde sú denne svedkami toho, ako si chudobní africkí ľudia preukazujú navzájom lásku a pokoru.

„Človek je schopný povedať veľa málom. Dokonca i mlčaním. (Neznámy autor).

Zdroj: Kurzy pre život 2024

„No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie to zákon.“ (Gal. 5, 22. 23)

Jeden muž cestou zbadal človeka, ktorý sadil strom, čo rodí svätojánsky chlieb. Zastavil sa pri ňom a spýtal sa ho: „Kedy bude tento strom rodiť ovocie?“

„Asi o sedemdesiat rokov,“ znela odpoveď.

„Vy ste blázon,“ povedal muž, „vy si myslíte, že o sedemdesiat rokov ešte budete žiť a jesť ovocie z tohto stromu? Saďte radšej také ovocné stromy, z ktorých sa dočkáte ovocia.“

Muž dokončil prácu, s radosťou sa pozrel na zasadený strom a povedal: „Keď som ja prišiel na svet, jedol som zo stromu, ktorý som nezasadil. Sadili ho moji otcovia. Aj ja chcem zasadiť strom pre svoje deti a vnukov, aby sa tešili z jeho ovocia.“

Ako ľudia obstojíme len vtedy, ak budeme pracovať jeden pre druhého a nebudeme myslieť iba na seba.

„Ak chcete byť šťastní rok, zorte záhradu. Ak chcete byť šťastní do smrti, zasaďte strom.“ (Anglické príslovie)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

„Kráľ im odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mat. 25, 40)

Amy Carmichaelová bola kresťanská misionárka v Indii. Otvorila sirotinec a založila misiu v Dohnavure napriek tomu, že mnohí o nej hovorili, že sa na toto povolanie vôbec nehodí V Indii pôsobila 55 rokov. Pracovala najmä s dievčatami, ktoré rodičia odviedli do hinduistického chrámu a zasvätili bohom. Kňazi ich nútili na prostitúciu, aby pre nich zarábali peniaze. Amy poskytovala týmto dievčatám útočisko a ochranu. Keď sa ich opýtali, čo ich k Amy priťahovalo, najčastejšie odpovedali: „Bola to láska. Amma (mama) nás milovala.“

Amy sa obliekala do indických šiat a pleť si farbila čiernou kávou. Často precestovala veľké vzdialenosti po indických horúcich a zaprášených cestách, aby zachránili čo len jedno dieťa od trápenia.

Raž dostala list od jednej mladej ženy, ktorá sa jej pýtala: „Aký je život misionárky?“ Amy jej odpísala veľmi jednoducho: „Ako misionárka musíte byť pripravená kedykoľvek zomrieť.“

„Od nás sa nežiada, aby sme rozumeli, ale aby sme poslúchali.“ (Amy Carmichaelová)

Zdroj: Kurzy pre život 2024