„A ja som povedal: Ach, Pane, Hospodine, hľa, veď ja neviem hovoriť, lebo som dieťa! A Hospodin mi riekol: Nepovedz: Som dieťa! Ale ku komukoľvek ťa pošlem, pôjdeš, a všetko, čokoľvek ti prikážem, budeš hovoriť.“ (Jer. 1, 6.7)

Joni Eareckson Tada spomína:

Keď som v roku 1969 – dva roky po úraze – odchádzala z nemocnice, prežívala som hlbokú depresiu. Mala som 19. Aké som mala vyhliadky? Celý zvyšok života na vozíčku. Zúfalo som túžila, aby mi niekto dal odpoveď na otázky, ktoré ma zožierali. Podľa mojich predstáv to však nemohol byť hocikto. Do úrazu som bola „niekým“, preto som čakala, že Boh mi pošle „niekoho“, nejakú známu alebo významnú osobnosť. Napríklad nadaného študenta bohosloveckej fakulty alebo dokonca Billyho Grahama.

Viete, koho mi Boh poslal? Chudého, vysokého 16-ročného doručovateľa novín. Podľa mňa tento chlapec nemal na to žiadne predpoklady. Bol to úplne obyčajný mladý muž – ale mal veľkú čiernu Bibliu. Boh uznal za vhodné ukázať mi svoju moc prostredníctvom obyčajného doručovateľa novín. Prostredníctvom neho ma veľmi povzbudil a pomohol mi vyrovnať sa s tým, čo som prežívala.

„Radšej budem na tomto vozíku a budem poznať Boha, ako stáť na nohách bez neho.“ (Joni Eareckson Tada)

Zdroj: Kurzy pre život 2024