Život Mary Mallonovej sa spočiatku odvíjal nenápadne. V rodinom Írskom nezažila nič zaujímavé, možno len to, že v detstve prekonala týfus. Neskôr odišla do Ameriky a plná očakávania a veľkých snov začala nový život v New Yorku. A začala ho dobre – krátko po príchode si našla miesto kuchárky v jednej zámožnej rodine.

Po niekoľkých mesiacoch však traja členovia rodiny ochoreli na týfus. Mary si našla nové miesto. Aj tam sa po niekoľkých mesiacoch objavilo rovnaké ochorenie. Ďalšie miesto si našla u farmára na vidieku v štáte Maine. Celú jedenásťčlennú rodinu zachvátila nákaza týfusu. Od otca tejto rodiny dostala Mary špeciálnu odmenu za všetko, čo u nich prežila. V roku 1903 sa vrátila do New Yorku. Tentoraz epidémia zasiahla celé okolie domu, v ktorom pracovala opäť ako kuchárka. Táto udalosť sa prvýkrát objavila v úradnom zázname.

O rok neskôr Mary pracovala v štáte Rhode Island. Štyria členovia rodiny, v ktorej viedla domácnosť, ochoreli rovnako. Jej ďalší pohyb môžeme sledovať pomerne presne podľa výskytu týfusu. Začala pracovať v novej rodine, pripravila dezert z čerstvého ovocia; jej šikovné ruky ho vedeli krásne ozdobiť. O pár dní sa u niekoľkých členov rodiny prejavili prvé príznaky choroby.

Mary sa náhlivo presťahovala na ďalšie miesto. Tentoraz sa však o ňu začal zaujímať odborník na týfus doktor G. A. Soper. Pozorne sledoval, čo sa bude diať na jej novom pracovisku u bohatej rodiny na Park Avenue. Čoskoro v dome ochorela práčka, ale vyliečila sa. Potom ochorela dcéra majiteľa domu – a chorobe podľahla.

Na druhý deň pred domom zastavila sanitka s lekárkou v sprievode troch policajtov. Kuchárku napriek jej protestom previezli do nemocnice a dôkladne vyšetrili. Podozrenie sa potvrdilo. Jej organizmus si vypestoval imunitu, ale stal sa nositeľom smrtonosnej nákazy. Nemocnica jej zabezpečila izolované ubytovanie. Prepustili ju odiaľ po troch rokoch, keď sľúbila, že si nájde iné zamestnanie.

Na slobode si zmenila meno a zmizla. Najskôr pracovala v práčovni, ale neskôr dostala ponuku robiť v kuchyni – a neodolala. Znovu sa kde-tu začali objavovať prípady ochorenia.

V roku 1915 sa doktor Soper dozvedel, že v jednej newyorskej nemocnici sa objavilo dvadsať prípadov týfusu. Doktor Soper navštívil nemocnicu, prezrel pacientky a ponáhľal sa do kuchyne. Nemýlil sa. Kuchárka sa síce volala inak, ale bola to dobre známa Mary Mallonová. Tentokrát sa už ani nebránila, keď ju odvádzali do jej karanténneho bytu v nemocnici. Tam potom strávila celých dvadsaťtri rokov.

Historik poznamenal: „Tridsať rokov napľňala nákaza týfusu, prinášajúca veľké utrpenie a krutú smrť, jej život horkosťou a trápením ducha.“ Nás však ohrozuje ešte väčšie nebezpečenstvo – nákaza zla, hriechu. Ako často sa človek, ktorý je na tom zdanlivo dobre, stáva príčinou tragédie pre iných? Zárodky zla, ktoré nosíme a pestujeme vo svojom srdci, zaručene prinesú bolesť a utrpenie nám samým, ale možno ešte viac ľudom okolo nás.

Zdroj: Cesta ku Kristovi s príbehmi – Ellen G. Whiteová