Mesiac: október 2022

Slúžka

adminlm

„Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: „Nezanechám ťa, ani neopustím.“ (Heb. 13, 5)

Lord Congleton, veľmi zbožný muž, raz začul, ako si jedna z jeho slúžok v kuchyni vzdychla: „Keby som mala len päť libier, bola by som úplne spokojná!“

Lord dlho premýšľal o tom, čo táto žena povedala, a napokon sa rozhodol, že by naozaj veľmi rád videl človeka, ktorý by bol celkom spokojný. Zašiel preto za ňou a povedal jej, že počul jej poznámku a rozhodol sa pre to niečo urobiť. Vytiahol z vrecka päťlibrovú bankovku a podal jej ju. Žena bola nesmierne šťastná a vďačná za tento dar.

Lord Congleton odišiel z kuchyne, ale chvíľu ešte zostal stáť za dverami. Len čo žena videla, že je preč, začala nariekať: „Prečo som len vtedy nepovedala, že chcem desať libier?!“

„Šťastný človek je ten, ktorý chce to, čo má.“

„Nešťastný človek tiež dostane to, po čom túži, ale problém je v tom, že nikdy neprestane túžiť po niečom ďalšom.“

 

Zdroj: Život je zaujímavý

Ťažká úloha

adminlm
„Idi k mravcovi, leňochu; vidz jeho cesty a zmúdrej. On, ktorý nemá vodcu ani správcu ani panovníka, pripravuje v lete svoj chlieb; shromažduje svoju potravu včas žatvy.“ (Prísl. 6, 6-8)

Bol raz jeden mravec, ktorý mal pocit, že ho druhí využívajú. Myslel si, že je preťažený a prepracovaný. Dostal totiž pokyn preniesť kúsok slamy cez rozsiahlu betónovú plochu. Slama bola taká dlhá a ťažká, že sa pod jej váhou neraz zapotácal. Mravcovi sa zdalo, že to neprežije. Keď ho už ťarcha bremena takmer premohla, začal si lámať hlavu nad tým, či život vôbec stojí za to. Medzitým však prišiel na miesto, kde bola v betóne veľká štrbina. Cez túto štrbinu neviedol nijaký mostík, po ktorom by mohol prejsť na druhú stranu. Bolo celkom jasné, že ísť cez túto veľkú „priepasť“ by bola hotová smrť. A tak tam stál celkom bezradný.

Potom dostal nápad. Opatrne položil svoju slamku cez štrbinu v betóne a bezpečne po nej prešiel na druhú stranu. Jeho ťažký náklad sa zrazu zmenil na výborného pomocníka. Bremeno sa stalo požehnaním.

„Ťažkosť a radosť sú rodní bratia.“ (Tim Hansel)

Zdroj: Poďme si čítať! Príbehy na každý deň č. 13

Semienko

adminlm

„Úprimným zasvitne svetlo v tme, veď Boh je milostivý, milosrdný a spravodlivý.“ (Žalm 112, 4)

„Zachovávaj bezúhonnosť a dbaj o úprimnosť, lebo budúcnosť patrí pokojamilovnému.“ (Žalm 37, 37)

Kedysi bol vo východnej časti Ázie cisár, ktorý si uvedomoval, že mu roky pribúdajú, a preto by bolo dobré hľadať si nástupcu. Jedného dňa zavolal do paláca všetkých mladých ľudí a povedal im: „Nastal čas, aby som odstúpil a vybral nového vládcu. Rozhodol som sa pre jedného z vás.“ Mládenci boli šokovaní. Cisár však pokračoval: „Každému dám dnes jedno semienko. Je to veľmi zvláštne semienko. Chcem, aby ste šli domov, zasadili ho, polievali a presne o rok sa sem vrátili s tým, čo ste z tohto semienka vypestovali. Posúdim rastlinky, ktoré mi prinesiete, a určím spomedzi vás nového vládcu našej ríše.“

Medzi mládencami bol aj chlapec menom Ling, ktorý tiež dostal semienko. Vrátil sa domov, zasadil ho a starostlivo polieval. Každý deň pozoroval, či ešte neklíči. Ale stále nič.

Kamaráti sa už chválili svojimi rastlinami, ale Ling stále nič nemal. Trápilo ho to, no nič nevravel. Stále dúfal, že aj jeho semienko raz vzklíči.

Rok uplynul. Všetci mládenci priniesli cisárovi ukázať, čo vypesovali. Lingovi bolo zle, dokonca ho rozbolelo aj brucho, pretože do paláca kráčal s prázdnou nádobou.

Keď tam prišiel, čudoval sa, aké rôzne rastliny chlapcom narástli – mali rôzne tvary, veľkosť a niektoré aj kvitli. Cisár vstúpil dnu, všetkých pozdravil a skúmavo si prezrel, čo vypestovali. Ling sa snažil ukryť sa niekde vzadu. „Aké veľké rastliny, kry a kvety vám vyrástli,“ poznamenal cisár. „Dnes bude jeden z vás ustanovený za môjho následníka!“

V tej chvíli cisár zazrel vzadu Linga s prázdnym kvetináčom. Prikázal svojim strážcom, aby ho priviedli dopredu. Ling sa triasol od strachu. „Cisár zistil, že sa mi nepodarilo nič vypestovať! Možno rozkáže, aby ma popravili!“ pomyslel si. Keď kráčal dopredu, cisár sa spýtal na jeho meno. „Volám sa Ling,“ odpovedal. Všetci sa smiali a uťahovali si z neho.

Cisár požiadal mládencov, aby sa utíšili. Pozrel na Linga a vyhlásil: „Hľa, váš nový vládca! Volá sa Ling!“

Ling tomu nemohol uveriť. Čo sa to deje? Ako to, že práve jeho cisár ustanovil za nového vládcu?

Potom cisár povedal: „Pred rokom som dal každému z vás jedno semienko. Povedal som vám, aby ste ho zasadili, polievali a o rok sa ku mne vrátili. Dal som vám však uvarené semienka, ktoré nikdy nevyklíčia. Vy všetci, okrem Linga, ste mi priniesli kvety, rastliny a stromy. Keď ste zistili, že vám moje semienko nevzklíčilo, zasadili ste si namiesto neho nejaké iné. Ling bol jediný, kto zostal čestný a mal odvahu priniesť mi kvetináč s tým semienkom, ktoré som mu dal ja. On je tým človekom, ktorý sa stane novým cisárom!“

 

„Mať odvahu neznamená nemať strach, ale vzoprieť sa strachu a zvíťaziť nad ním.“ (Mark Twain)

Zdroj: Život je zaujímavý

Predvolebná kampaň

adminlm

„Vtedy povie Kráľ tým na pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, prijmite ako dedičstvo kráľovstvo, ktoré vám je pripravené od stvorenia sveta. Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne. Odpovedia Mu spravodliví: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, a nasýtili sme Ťa, alebo smädného, a napojili sme Ťa a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, a prijali sme Ťa? ….“ (Mat. 25, 34-38)

Istý muž z vidieka sa v predvolebnej kampani uchádzal o miesto v parlamente. Jedného večera, keď bolo daždivé počasie, ktosi zaklopal na dvere jeho domu. Pred dverami stál neznámy muž a bol celý premočený. „Potrebujem pomoc,“ povedal cudzinec. „Pokazilo sa mi auto. Stojí dolu na ceste a nemôžem ho naštartovať. Boli by ste ochotný pomôcť mi?“

„Samozrejme,“ povedal domáci pán.

Keď prišli k autu, jeho majiteľ si sadol za volant a otočil kľúčom. Auto bez problémov naštartovalo.

„Nerozumiem,“ povedal domáci pán. „Veď tomu autu nič nie je!“

Cudzinec sa usmial. „Viem. A viem aj to, že naša krajina potrebuje mať v parlamente dobrých ľudí,“ vysvetľoval. „Chcel som len vedieť, či ste láskavý človek a či vás môžem voliť. Teraz to už viem. Mate môj hlas.“

 

„Keď som bol mladý, obdivoval som šikovných ľudí. Teraz, keď som starý, obdivujem láskavých ľudí.“ (Abraham J. Heschel)

Zdroj: Život je zaujímavý

 

Malý lietajúci zázrak

adminlm

„Veď aj vrabec si nájde domov a lastovička hniezdo, kde si kladie mláďatá pri tvojich oltároch, Hospodin zástupov, môj kráľ a môj Boh.“ (Žalm 84, 4)

Kolibríky patria medzi najmenšie Božie stvorenia v ríši vtáctva. Sú veľké 6 až 10 centimetrov. Za normálnych okolností tieto miniatúrne vtáčiky mávnu krídlami asi 50 až 80-krát za sekundu, preto keď letia, počuť zvuk podobný jemnému bzučaniu.

Kolibríky si stavajú asi 5 cm široké hniezdo z rastlinných vlákien, ktoré spájajú vláknami z pavučín. Niekedy sa stane, že pri „kradnutí“ pavučín sa v nich zachytia a nemôžu sa samy vyslobodiť.

Samček, pretože je silnejší, má na starosti zásobovanie potravou. Kolibríky majú dlhý jazyk, ktorým pijú nektár. Samička znáša dve biele vajíčka, drobné ako hrášok. Keď sa malému vtáčatku podarí rozbiť škrupinu, je veľké asi ako mucha. Len čo sa ochladí, mladé kolibríky sú pripravené odletieť s rodičmi na juh.

Precestovať vzdialenosť z Madridu do Moskvy autom by bežnej rodine trvalo asi 5 – 6 dní. Približne 85-krát by sa niekde zastavili, 15-krát by si dali riadne jedlo a počas cesty by dokázali zjesť za kartón všelijakých sladkostí, tyčiniek a chipsov. Kolibríkom veľkým asi 8 centimetrov postačí na prekonanie približne rovnakej vzdialenosti len niekoľko dúškov sladkého nektáru. Keď letia ponad Mexický záliv, zvyknú sa odviezť aj stopom – na chrbtoch väčších vtákov.

Kolibríky sa vedia udržať vo vzduchu na jednom mieste. Urobiť vo vzduchu niekoľko sált za sebou je pre ne hračkou. V lete strmhlav hodia spiatočku, robia stojky i kotrmelce dozadu. Ako raketa vyštartujú priamo hore alebo sa rútia nadol. Vedia stáť vo vzduchu bez pohnutia. Prirodzene, len zdanlivo. Mávajú krídlami tak rýchlo, že to ľudské oko ani nepostrehne.

Kolibríky sú smelé a nebojácne. Niekedy zaútočia na vranu alebo niektorého menšieho dravca. Moment prekvapenia pracuje v ich prospech. Ktorý vták čaká, že na neho zaútočí 8-centimentrová helikoptéra?

 

„Je nemožné, aby svet existoval bez Boha. Keby Boh zabudol na svet, v tom okamihu by sa svet zastavil.“ (Sören Aabys Kierkegaard)

Zdroj: Život je zaujímavý