„Dávaš mi poznať cestu života, plnosť radosti v tvojej prítomnosti. Po tvojej pravici je večná blaženosť.“

Žalm 16,11

Pilot v helikoptére letel ponad preplnenú hlavnú cestu a zvrchu sledoval hustú dopravu. Jeho pozornosť upútalo jedno zvláštne auto. Videl, že vodič sa pokúša predbehnúť veľký kamión. Nedarilo sa mu však, pretože buď šlo nejaké auto oproti, alebo bol zákaz predbiehania. Skúšal to znova a znova. Vždy, keď dal smerovku a prešiel do opačného pruhu, na obzore sa objavilo protiidúce auto a prinútilo ho zaradiť sa späť za kamión. Pilot mal dobrý rozhľad a zvrchu videl niekoľko kilometrov dopredu. Pomyslel si: „ Keby som sa mohol spojiť a porozprávať sa s tým vodičom, poradil by som mu, kedy a kde môže bezpečne predbiehať.“

Boh sa na nás pozerá tiež zvrchu a vidí, čo robíme. Vidí dokonca poriadne ďaleko dopredu. Jeho všemohúcnosť je presne to, čo potrebujeme, aby nás viedlo v našom živote. A práve modlitba je spôsob, ako sa s ním spojiť a porozprávať sa. Keď sa naučíme počúvať jeho hlas, nájdeme práve to, čo tak veľmi potrebujeme.

Neproste Boha o to, čo si myslíte, že je pre vás dobré. Proste, aby sa stalo to, čo si on myslí, že je pre vás dobré. (Anonym)

Zdroj: Poďme si čítať!, Príbehy na každý deň 12

„Vľúdna odpoveď odvracia zlosť, urážlivé slovo vzbudzuje hnev. Jazyk múdrych obľubuje poznanie, ale ústa bláznov chrlia hlúposti. Oči Hospodina sú všade, hľadia na zlých aj dobrých.“

Prísl. 15, 1 – 3

Keď zomrel istý moslim, zanechal po sebe 17 tiav, ktoré si mali rozdeliť jeho traja synovia. Prvý mal dostať jednu devätinu druhý jednu polovicu a tretí jednu tretinu tiav. Ale 17 tiav sa nedá rozdeliť ani na polovicu, ani na tretiny. Medzi bratmi vypukol vážny spor o tom, ako si teda ťavy rozdeliť. A veru netrval krátko. Napokon sa celí zúfalí dohodli, že poprosia o pomoc múdreho muža. Keď k nemu prišli, sedel pred stanom. Keď si vypočul, čo ich trápi, odviazal svoju vlastnú ťavu, ktorú mal priviazanú o kolík pred stanom, a daroval im ju k ich 17-tim ťavám. Mladí muži zostali stáť v nemom úžase. Potom začal ťavy deliť. Prvému dal jednu devätinu – teda dve ťavy. Druhému jednu polovicu – teda deväť tiav. A tretiemu jednu tretinu – teda šesť tiav. A predstavte si, tá jeho ťava mu zostala. Bratia boli takí zaujatí počítaním a hľadaním riešenia, že si ani neuvedomili, aké jednoduché riešenie má ich problém. Múdry muž sa na ich spor pozeral z iného a jasnejšieho pohľadu. Jeho obeť pomohla vyriešiť bratskú hádku, a pritom ho nič nestála. Niekedy majú naše problémy úplne jednoduché riešenie, nás však nenapadne. Preto potrebujeme druhých. Preto potrebujeme cirkev. To je dôvod, prečo sa potrebujeme modliť. Keď dovolíme druhým – a najmä Bohu – vstúpiť do nášho života, môže sa stať, že práve s jeho alebo ich pomocou sa nám podarí vymotať sa z problémov a ťažkostí.

„Zlo sa rodí vždy tam, kde chýba láska.“ H. Hesse

Zdroj: Poďme si čítať!, Príbehy na každý deň 10

Citáty

Kde si bol, keď som kládol základy zeme? Povedz, ak niečo rozumné o tom vieš! Kto určil jej rozmery? – Veď to vieš! – Kto nad ňou natiahol meraciu šnúru?

Jób 38,4.5

Boh stvoril človeka na svoj obraz. Filozofi to robia presne naopak – vytvárajú Boha na svoj obraz.

Georg Christoph Lichtenberg

Stopy

Pred mnohými rokmi cestoval púšťou pod vedením Araba jeden francúzsky obchodník. Pri západe slnka Arab rozprestrel svoj koberec a začal sa modliť. Francúz ho pozoroval s úškľabkom. Keď Arab skončil svoju modlitbu, spýtal sa ho, čo vlastne robil. „Modlil som sa k Bohu,“ odvetil sprievodca. „K Bohu?“ namietal francúzsky mudrlant. „Videl si niekedy Boha?“ „Nie.“ „Počul si niekedy Boha?“ „Nepočul.“ „Dotkol si sa ho niekedy?“ „Nie,“ skromne a ticho odvetil syn púšte. „Tak ti musím povedať, že si veľký blázon, ak veríš v Boha, ktorého si nikdy nevidel, nepočul a ktorého si sa nedotkol.“

Arab prijal výčitku mlčky a bez poznámky. Potom si ľahli spať. Skoro ráno krátko pred východom slnka vstali. Keď vyšli zo stanu, obchodník povedal svojmu sprievodcovi: „V noci tu bola ťava.“ So šibalským úsmevom Arab poznamenal: „Videli ste ju?“ „Nevidel.“ „Počuli ste ju?“ „Nepočul. Po včerajšej únavnej ceste som spal príliš tvrdo.“ „Dotkli ste sa jej?“ „Nie.“ „Nuž, pane, ste akýsi divný človek, keď veríte v ťavu, ktorú ste nikdy nevideli, nepočuli a ktorej ste sa ani nedotkli.“ „Ale pozri sa! Tu okolo stanu sú predsa jej stopy!“ V tej chvíli vyšlo slnko v plnej svojej nádhere. Arab naň rukou ukázal a vážne povedal: „Nevidíte azda stopy Stvoriteľa? Boh naozaj existuje!“

Zdroj: www.dobreranko.sk