Ev. Matúša 20,1-16  ROBOTNÍCI  VO  VINICI/ pozorne si prečítajte tento príbeh! /

Nie je to zváštny  príbeh?  Chápeme, že majiteľ vinice  predstavuje Boha, a to je na tom ešte divnejšie. Áno, môžeme súhlasiť , že Boh má právo robiť si s tým,  čo  vlastní – čo on chce. Prečo ale hospodár   diskriminoval tých, ktorí pracovali tak dlho?  Ak chcel dať svoje dary tým, ktorí si ich nezaslúžili, prečo ich obmedzil len na tých,ktorí pracovali len tak krátko? Prečo nedal všetkým  10 denárov, alebo sto?  Zdá sa, akoby bol veľkorysý iba k niektorým- a to nás znepokojuje.

Hádanku podobenstva nachádzame v tom – čo predstavuje   d e  n á r . Aký plat dostávajú Boží pracovníci? Dostávajú výhody a požehnania už v tomto živote? Dostávajú za odmenu – príbytky, hviezdy na korunách alebo zvláštne miesta v nebeskom kráľovstve? Ak tomu tak je – nebolo by lepšie počkať až do poslednej chvíle a až potom sa zapojiť do služby Bohu?  Nezakúsili by sme potom jeho štedrosť, namiesto pocitu, že sme boli oklamaní /ošudení/ ?

Je celkom zrejmé, že Boh má iný hodnotový systém, ako máme my. Ak je to pravda, snažme sa toto podobenstvo lepšie pochopiť.  Ak nie sme spokojní so spôsobom odmeňovania teraz- určite nebudeme spokojní ani neskôr.

Aká je teda odmena?  ČO  J E  T O  D E N Á R  ?   D E N Á R  T O  J E   J E Ž I Š !      Nemôže dať pracovníkom za dvanásť hodín viac ako pracovníkom za jednu hodinu – pretože im nemôže dať viac ani menej  – ako je  O N  S Á M !    Prečo?  Pretože tým dáva  S ÁM  S E B A , dáva všetko bohatstvo vesmíru. Ak si toto u uvedomíme , poznáme, že v určitom zmysle pracovníci najatí na dvanásť hodín dostali nakoniec predsa len viacej ako tí, ktorí pracovali len jednu hodinu – lebo sa tešili z   c e l o d e n n e j  výsady  s p o l o č e n s t v a   a   p r i a t e ľ s k é h o  v z ť a h u   s    Majiteľom vinice!

Ak pochopíte, že odmenou je JEŽIŠ – a nebo vám nemôže dať nič lepšie a nič väčšie, potom začnete dostávať svoju odmenu ihneď , ako sa zapojíte do jeho sklužby. Skrze Ježiša prežívame pokoj ,  a tu sa  začína pre tých, ktorí s ním spolupracujú –  n e b o . Tým, že kladne odpovedáme na Ježišove pozvanie: „poďte  a učte sa odo mňa“ , začína náš večný život.  Nebo – to je stále približovanie sa k Bohu skrze Krista.Čím dlhšie prežívame nebeské blaho, tým sa pred nami otvára stále viac Božej slávy. A čím viac poznávame Boha a jeho slávu, tým intenzívnejšie je naše šťastie.

M.Venden: Podobenstvo o Božej milosti

Dokážu nepríjemné skúsenosti dnešného dňa úplne naplniť tvoju myseľ a zastrieť tvoj výhľad do budúcnosti? Niekedy nie sme schopní vidieť ponad a poza utrpenia,  ktoré na nás prichádzajú. Zaujímavé je však vidieť, do akej miery môžu veci vyzerať inak, keď sa na ne pozrieme o týždeň alebo o mesiac neskôr. Neskôr môžeme zistiť, že tá najťažšia skúsenosť, ktorú sme prežili, bola pre nás vlastne  tým najlepším požehnaním. Zamyslite sa nad nasledujúcimi slovami: “ Pre všetkých, ktorí dôverujú Bohu a Jeho vedeniu, je chvíľa najväčšieho zúfalstva chvíľou, keď je Božia pomoc najbližšie. Pán vie vytrhnúť pobožných.“ /2.Pet.2,9/ Vyvedie ich z každého pokušenia a z každej  skúšky s upevnenou vierou a bohatšími skúsenosťami.  „/ EGW/

Je našou výsadou, že môžeme stále dúfať, že temnota  sa stratí a prídu jasné dni. Poučenie z nasledujúceho malého príbehu by nás malo povzbudiť!

Jedného chladného rána sa začal slimák šplhať na čerešňu. Vrabce, ktoré sedeli na neďalekom strome, nemohli sa zdržať toho, aby sa z neho nevysmievali. Nakoniec jeden z nich priletel až k čerešni a povedal: “ Počúvaj, ty nevieš, že na tomto strome nie sú ešte žiadne čerešne?“ Maličký slimáčik sa ani na chvíľu nezastavil. Pokračoval  ďalej a iba tak na pol úst odpovedal vrabcovi: “ Pravdaže to viem – ale kým sa naň dostanem, už tam budú.“

Jedno malé dievča muselo často chodiť  do pivnice po zemiaky. Jedného dňa bol otec pri tom, keď vyberalo zemiaky. “ Čo to robíš?“ opýtal sa jej. “ Snažím sa vyberať čo najmenšie zemiaky, aby sme ich mohli použiť a neskôr  budeme mať tie najväčšie“, povedala.  Otec sa zasmial, vzal jej zemiaky z rúk a vysypal ich naspäť. “ Nezdá sa ti, že ak  to budeš robiť takýmto spôsobom, budeme stále jesť iba malé zemiaky? Vyber tie veľké! Tie najlepšie, čo dnes môžeš zjesť! Tak budeme vždy jesť tie najväčšie zemiaky.“

Nemali by sme odkladať to najlepšie, čo môžeme spraviť dnes, na neskôr – „príležitosť budúcnosti“ nemusí nikdy prísť. k sa snažíme žiť čo najlepšie  už teraz, nemusíme sa trápiť o to, čo budeme schopní zvládnuť neskôr.  TERAZ SA ROZHODNI PRE TO NAJLEPŠIE  A VŽDY LEN PRE TO NAJLEPŠIE!

“ Dobre  viem, že tento svet prejdem iba raz. Kiežby som preto vykonal každú dobrú vec, ktorú môžem vykonať a preukazoval v každom okamihu dobrotu svojím spolublížnym. Kiežby som využil každú príležitosť , pretože touto cestou už nikdy znovu nepôjdem.“/ Stephen Grellet/

“ V príhodný čas som ťa počul a v deň spasenia som ti pomohol. Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa teraz deň spasenia!“ 2.Kor.6,2

Nesnažte sa lásku vyrábať. Je to  d a r !

Ľudia netvoria ani nevyrábajú lásku – môžu jej len otvoriť svoju náruč a svoje srdce, aby ju prijali priamo od jej Pôvodcu.

Všetko o Bohu  je  l á s k a  – každá jeho myšlienka a každý jeho čin vo vzťahu k nám pramení z lásky. Keď ochotne príjmeme od Boha lásku, potom aj láska, ktorú ponúkame druhým, je Božia láska, jediný druh lásky, ktorý má hodnotu.

Sami od seba sme schopní skôr/ ako skutočnú lásku/ ponúknuť len toto:

“ Budem ťa milovať,  hovoriť ti, že ťa milujem,  snažiť sa ti ukázať lásku – aby si ty miloval mňa!“

 

“ Láska je z Boha … Boh je láska. “ / 1.jána 4,7-8/

“ Boh je láska a ten, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu…“ / 1.jána 4,16/

„Božia láska je vyliata v našich srdciach…“ / Rim.5,5/