1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“

Dôvodov na radosť môže byť viacej – niekomu sa podarí dokončiť nejaký projekt, iný sa raduje z dobrého jedla alebo stretne starého priateľa …
Je takto prejavená radosť aktuálna aj pre kresťanov, alebo sa týka len neveriacich, môžeme sa resp. máme sa ako kresťania radovať len z duchovných vecí ?
Pri stretnutí s jednou známou ma prekvapil jej výrok: Veď kresťania sú jediní ľudia, ktorí majú dôvod na radosť, lebo budú zachránení Ježišom.
1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
V Biblii je viac ako 220 uvedený výraz radosť, radovať sa, radostný.
V SZ časti Biblie sa dočítame o troch oblastiach života, ktoré boli úzko späté s radosťou či plesaním:
a) v časti Dt. 14,22-26 sa píše o prinášaní desiatkov Hospodinovi v.26 „Za peniaze kúp všetko, čo sa ti zažiada: dobytok a ovce, víno alebo opojný nápoj a všetko, čo sa ti zachce, a jedz tam, pred Hospodinom, svojím Bohom, a raduj sa ty i tvoja domácnosť.“ Radovať sa, veseliť sa pred Hospodinom znamenalo mať účasť na bohoslužbe spojenej s obetovaním.
b) V 1. Kraľ. 1,39-40. sa píše o korunovácii – „Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún! A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu.“ Obdobne 1.Pa. 29,22.
c) Okrem týchto príkladov sú radostné prejavy v SZ spojené aj so sviatkami.
Mnohé texty v žalmoch potvrdzujú, že služba Hospodinovi by mala byť radostná Žalm 100,2 – „S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním!“, Žalm 98,4. – „Pokrikujte Hospodinovi s radosťou celá zem! Volajte hlasite, plesajte a spievajte žalmy.“
V NZ radosť prechádza často do duchovnej oblasti.
d) V podobenstvách u Luk. 15. kap. je radosť pri nájdení stratených vecí – (podobenstvá o stratenej ovci, stratenej minci, stratenom synovi) obrazom radosti v nebi nad jedným hriešnikom, ktorí robí pokánie.
e) Sedemdesiati učeníci sa vracajú z misie zvestovania Božieho kráľovstva celý naradostení, lebo sa im poddávali aj démoni. Ale Pán Ježiš usmerní ich radostné emócie Lk. 10,20 – „Ale nie z toho sa radujte, že sa vám duchovia poddávajú; radujte sa radšej, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“

O akej oblasti radosti hovorí apoštol Pavol v texte 1.Tes. 5,16-18 „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“?
Z kontextu vyplýva, že apoštol Pavol píše list do zboru v Tesaloníke (Solúnu). Zbor bol veľmi mladý – založený 2 – 3 roky dozadu. Tesalonickí kresťania potrebovali ešte dozrieť vo viere. Mali určité nejasnosti v otázke Kristovho druhého príchodu. Apoštol Pavol na záver listu robí krátku rekapituláciu a povzbudzuje členov zboru na ceste s Ježišom do nebeského kráľovstva (5. kap.) a tu pripomína aby sa „stále radovali, neprestajne modlili a za všetko boli vďační“
Radosť kresťana je spojená s nájdením nebeského kráľovstva, s istotou, že jeho meno je zapísané v knihe života a z duchovného spoločenstva s veriacimi.
To, čo robí túto aktivitu problematickou je slovíčko „stále“ podobne ako pri modlitbe „neprestajne“. Dá sa stále radovať resp. modliť? Ako sa to dá resp. čo tým apoštol Pavol myslí?
Nie je to radosť vyplývajúca z vonkajších okolností, z materiálneho zabezpečenia, bezproblémového života, aj keď toto môže a často krát aj spôsobuje radosť.
Apoštol Pavol píše, že naše vnútorné postoje nemusia byť závislé od vonkajších podmienok. Radosť kresťana nie je niečím náhodným, je to jeho životným štýlom, je založená na presvedčení, že Ježiš Kristus je mojím Pánom, že je mojím Obhajcom na nebeskom súde, že sa ma zastane, a že počíta so mnou vo svojom kráľovstve.
Radosť je poznávacím znakom človeka chodiaceho s Kristom. Je to radosť z toho, že ma Ježiš pozná, a predsa ma prijal a stále prijíma. To sa potom prejaví aj vo vzťahu k druhému človeku ako jedinečnej bytosti, ktorá si zaslúži lásku, pochopenie a prijatie. Táto radosť však vie aj o nešťastí a zlyhaní toho druhého.
Stála radosť je resp. mala by byť jednou z charakteristík obrátených – znovuzrodených kresťanov.
Elen G. Whitová hovorí, že – Kresťania sú jedinou skupinou ľudí, ktorí majú dôvod na radosť, ostatní sa radujú, lebo nevedia, čo ich čaká.
1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
V ďalšej časti textu nás apoštol Pavol nabáda, aby sme sa neprestajne modlili. Iste modlitba je dôležitá, ale nedá sa modliť 24 hodín denne.
Čo týmto výrazom „neprestajne“ apoštol Pavol myslí?
Neprestajne nie je len časový údaj, skôr je to v tom, že nezostáva v mysli alebo v srdci nič, čo by nemohlo byť predložené Pánu Bohu. Neustála modlitba predovšetkým znamená, že človek je trvale nasmerovaný na Boha. (je to podobné ako s trvalou radosťou – je to presvedčenie, že Ježiš Kristus je stále so mnou). Neustála modlitba je skôr modlitebný postoj (nie však zopnuté ruky), ktorý vychádza z vedomia úplnej závislosti od Boha, z jeho prítomnosti v nás a z rozhodnutia bezpodmienečne ho počúvať.
Modlitba a radosť spolu súvisia. Modlitba obnovuje radosť a dáva silu veriť, povzniesť sa nad to, čo vidno, čo pred nami stojí ako obrovská hora a tešiť sa z neviditeľného.

1.Tes. 5,16-18 – „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“
Obyčajne ďakujeme za dobré veci, za dobré správy, za pomoc, za povzbudenie. Ďakovali sme aj za zlé veci, ktoré sa nám prihodili v živote? Pravdepodobne nie. Prečo nám teda apoštol Pavol hovorí, že máme ďakovať za všetko, za každých aj nepriaznivých okolností? Podobný texte nájdeme aj žalmoch napr. Žalm 42,12 „Prečo si skľúčená, moja duša, prečo sa znepokojuješ? Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať, svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.“
1) Toto doporučenie je uistením, že i to, o čom si myslíme, že je proti nám, poslúži na naše dobro. Boh určite nechce, aby sme mu ďakovali za niečo, čo by nám škodilo. Avšak aj v ťažkej situácii môžeme byť Bohu vďační za to, aký je a za všetko dobré, čo je schopný pre nás urobiť aj ťažkých chvíľach.
2) Pavlovo napomenutie „za všetko ďakujte“ je hradbou proti nariekaniu, sťažovaniu sa, reptaniu – pretože máme byť začo vďační. V živote prijímame viac, než si vôbec vieme predstaviť a to je vážny dôvod na to, aby sme tieto výzvy prijali a naplnili ich v svojich životoch.
Záver:
Apoštol Pavol sa vo svojich listoch často zaoberá teologickými problémami, ale svoje posolstvo vždy končí praktickou aplikáciou t.j. napomenutím alebo povzbudením, alebo dobrou radou, pretože správna teológia by mala viesť k správnemu konaniu. Aj v liste do Tesalonik píše o povzbudení, ktoré sa dajú ľahko zapamätať. Sú to radosť, modlitba a vďačnosť, tri veci, ktoré sú charakteristické pre obráteného kresťana, sú Božou vôľou pre každého kresťana.
Naša radosť, modlitby a vďačnosť Bohu by nemali byť závislé od našich pocitov ani od okolností, v ktorých sa práve nachádzame. Ak máme poslúchať tri príkazy – stále sa radovať, nepoľaviť v modlitbách a byť za všetko vďační – často budeme musieť zaprieť svoje prirodzené sklony. Keď sa však vedome rozhodneme počúvať Boha a plniť Božiu vôľu začneme ľudí vidieť z nového zorného uhla a bude pre nás ľahšie byť šťastnými, radostnými a vďačnými bez ohľadu na okolnosti aké nastanú v roku 2012.