Jedného dňa vstúpil mladý statný černoch  do chyže príslušníka kmeňa  Bantu. „Chcem sa oženiť s tvojou dcérou“, vysvetlil mu. Otec bol ohromený. Niečo také vôbec nečakal, pretože jeho dcéra bola  škaredá. Nikto nepočítal s tým, že by si pre ňu prišiel nejaký ctiteľ, a nie ešte taký pekný mládenec. Poponáhľal sa privítať hosťa a potom ticho a váhavo povedal cenu za nevestu: “ Jednu kravu.“ Vlastne by stačilo, keby požiadal jednu kozu a z tej by potom  zľavoval v pribehu jednania až na tri sliepky. Ale keď už tú cenu vyriekol, tak čakal, čo urobí hosť.  Mladý muž len pokrútil hlavou a povedal: “ Nie! Ja ti dám za to dievča šestnásť kráv.“ Otec  zalapal po dychu. “ Šestnásť kráv?“ Kedyže sa to stalo, aby niekto  zaplatil za jedno dievča šestnásť kráv!  Veď jeho žena stála vtedy štyri kravy, a to bola  najkrajším dievčaťom v celej dedine. „Dám šestnásť kráv a ani o jednu menej!“ uistil ho pytač. “ Ale prečo?“ pýtali sa nechápavo otec i matka.  “ Prečo? “ pýtali sa zvedavo aj ďalší príbuzní, ktorí boli prítomní.  – “ Pretože ju mám rád. Cením si ju omnoho viac ako tých šestnásť kráv.“

    Trvalo niekoľko mesiacov, kým dal sľúbené výkupné dohromady.Ale potom priviedol otcovi nevesty sľúbených šestnásť kráv a odviedol si svoju milovanú domov. Nevesta sa zmenila na nepoznanie. Keď išla k studni s džbánom po vodu , každý sa za ňou obzeral, pretože kráčala ako kráľovná. Po niekoľkých mesiacoch manželstva nebolo krajšej ženy široko-ďaleko. Jej oči žiarili šťastím. Láska a ocenenie jej manžela ju doslova zmenili.

 I za nás Boh zaplatil vysokú cenu – tú najväčšiu aká bola kedy za niekoho zaplatená. Dal za mňa a za teba to najcennejšie , čo mohol – svoj život. Čím viac premýšľame o jeho láske, tým silnejšie nás to mení k dobrému. “ Preto, že si tak drahý v mojich očiach, si aj učinený slávny a ja ťa milujem…“ / Izaiáš 43,4/