Ako soliť menej a zachovať chuť jedla?

Nadmerný príjem kuchynskej soli /NaCl/ môže zvyšovať krvný tlak a riziko infarktu a mozgovej porážky, podporuje vznik a intenzitu migrénovej bolesti, odvápňuje kosti a zhoršuje priebeh zápalových ochorení kĺbov, zvyšuje riziko infekcie baktériou Helicobacter pylori a riziko rakoviny žalúdka a pažeráku.
To je dosť vážnych dôvodov na tieto opatrenia:
– soľ do jedla pridávajte až pred skončením tepelnej úpravy
– cestoviny, ryžu, zeleninu a zemiaky nevarte v slanej vode
– aspoň časť soli nahraďte bylinkami-vo vašej špajzi si prečítajte aké sú dôležité
– nenechávajte solničku na stole-veľa ľudí solí jedlo bez toho, aby ho najprv ochutnali
– nesoľte prstami, ale špičkou lyžičky alebo nožíka-Soľ je predsa nad zlato!
– slané pečivo, crackery a orechy nahraďte popcornom, ktorý bude jemne ochutený bylinkami, surovými nesolenými orechami a pod.
– obmedzte spotrebu nakladanej a konzervovanej zeleniny – ak nemáte svoju domácu s obmedzeným množstvom soli
– vyhýbajte sa spracovaným mäsám, údeninám a rybacím konzervám – údeniny obsahujú až 70g soli/1 kg
– obmedzte spotrebu mliečnych výrobkov – niektoré syry a bryndza obsahujú viac soli ako údeniny
– nechajte potravinám prirodzenú chuť! – objavte skutočnú chuť potravín: karfiol, ryža, kukurica, kaleráb, paradajky majú svoju prirodzenú a výbornú chuť
– pripravte sa na boj s chuťovými pohárikmi – keď obmedzíte príjem soli, bude sa vám jedlo chvíľu zdať fádne, ale to nemôže byť dôvod, aby ste opäť jedli všetko iba slané!
– jedzte čo najviac surového ovocia a zeleniny – regenerujú sliznice a chuťové vnemy
– príjem soli môžete redukovať postupne
– a NEZABUDNITE, že VÍŤAZSTVO NAD SOĽOU JE NAD ZLATO!

Zdroj: Miniencyklopédia prírodnej liečby,I.Bukovský

Mladá čajka

Proste, a bude vám dané;  hľadajte a najdete; klepte, a otvorí sa vám.  Matúš 7,7

Čajky strieborné hniezdia v tesne nahustených kolóniách. Každý pár má teritórium, ktoré je malé, ale húževnato strážené. Keď sa vtáčatko zatúla mimo vlastného teritória do územia inej rodiny, jeho vlastníci mláďa napadnú, a buď ho pošlú domov alebo na mieste zabijú.

Jeden prirodovedec a fotograf, ktorý chcel zachytit fotografiu mladej čajky v určitom veku, navštívil kolóniu čajok. Keď našiel mláďa, ktoré sa hodilo jeho potrebám, opatrne označil hniezdo, vybral mladé vtáča a po odfotení ho vrátil späť do hniezda.  No jeho rodičia ho už odmietli prijať a boli by ho zabili, keby fotograf nepriskočil a nezachránil ho. Vzal ho domov a snažil sa ho kŕmiť, ale vtáča nejedlo. Potom mu dával potravu do hrdla, ale mláďa ju neudržalo. Jednoducho nechcelo jesť a ani sa o jedlo nezaujímalo.

Po niekoľkých hodinách pôstu vtáča do hladu zoslablo, ale stále nechcelo jesť. Prírodovedec sa teda v zúfalstve obrátil na literatúru o čajkách. A tam sa dočítal, že rodič nebude mláďatá kŕmiť, kým so svojími zobákmi nedosiahnu a nedotknú sa veľkej červenej škvrny na rodičovskom zobáku. V presvedčení že toto je dôvod, muž vzal červenú farbu a urobil škvrnu na svojom palci. Potom ju ukázal vtáčaťu. Mladá čajka sa pozrela jediným pohľadom na škvrnu, ďobla do nej koncom svojho zobáka, a potom ho otvorila pre všetko, čo tento muž do nej dokázal napchať.

Tak, ako fotograf chcel nakŕmiť mladú čajku, tak aj Ježíš chce dať nám duchovný pokrm, ktorý tak veľmi potrebujeme. On sa nesnaží ,,tlačiť nám ho do hrdla,, Vie, že to takto nebude fungovať. A tak sa trpezlivo snaží k nám dostať, kým to nepochopíme. Niekedy to trvá dlhý čas, kým pochopíme, o čo sa Ježiš snaží. Niekedy sa to zdá príliš dobré, než aby to bolo pravdivé. Ale akonáhle sa obrátime vo viere ku krížu, Ježiš je tam, aby nám dal všetok duchovný pokrm, ktorý dokážeme prijať.