Pravdivosť lásky sa potvrdí vtedy, ak budeš cítiť to, čo cítila Katarína Lawes k väzňom vo väznici Sing Sing. Keď sa jej manžel Lewis stal väzenským dozorcom v roku 1921, bola mladou matkou troch dcér. Každý ju vystríhal predtým, aby nevstupovala za hradby väzenia. Ale ona nepočúvala. Keď vo väznici usporiadali prvý basketbalový zápas, vošla dnu a v tesnom závese za ňou jej tri dcérky. A sadli si na štadión medzi väzňov. Raz povedala: „Spolu s manželom sa staráme o týchto mužov a ja verím, že oni sa raz postarajú o mňa! Nemusím si robiť starosti!“ Keď sa dopočula, že trestanec usvedčený z vraždy je slepý, naučila ho Braillovo písmo, aby vedel čítať. Keď sa dozvedela, že sú tam väzni, ktorí majú poškodení sluch, naučila sa posunkovú reč, aby sa mohli dorozumieť. Šesťnásť rokov zmäkčovala Katarína tvrdé srdcia mužov vo väznici Sing Sing. V roku 1937 uvidel svet zmenu, akú dokáže spôsobiť iba skutočná láska. Keď Lewis jedno ráno neprišiel do práce, väzni vedeli, že sa niečo muselo stať. Rýchlo sa rozšírilo, že Katarína zomrela pri dopravnej nehode. Nasledujúci deň priniesli jej telo domov tri štvrtiny míle od väznice. Keď dozorca väznice išiel na svoju rannú obchôdzku, všimol si, že sa všetci väzni zhromaždili pri vstupnej bráne. Všetci sa tlačili k bráne. Oči zaliate slzami. Nikto nič nehovoril, nikto sa nepohol. Snažili sa čo najbližšie priblížiť k tej, ktorá im darovala lásku. Strážca urobil pozoruhodné rozhodnutie: „Dobre, chlapi, môžete ísť. Ale do večera ste späť.“ Boli to najväčší kriminálnici Ameriky. Vrahovia. Zlodeji. Boli to chlapi odsúdení na doživotie. Ale strážca otvoril bránu a oni vyšli bez eskorty, bez strážnikov a mierili k domu Kataríny Lawes, aby jej preukázali poslednú úctu. A večer sa všetci do jedného vrátili. SKUTOČNÁ LÁSKA PREMIEŇA ĽUDÍ:)
Mesiac: október 2011
Keď sa bučiak skrýva
Ty si mojou skrýšou, zachováš ma od súženia. Žalm 32,7
Silný prenikavý hlas amerického bučiaka je niekedy počuť až na vzdialenosť 5 kilometrov. Tomuto príbuznému volavky sa často hovorí ,,hromová pumpa,, pretože jeho ozvenovitý hlas sa podobá zvuku staromódnej pumpy. Bučiak sa často opisuje ako plachý. Nie je to však pravda, pretože jeho prirodzeným zvykom je pohotovo čeliť blížiacemu sa človeku. Keď sa vyprovokuje, kráča pomaly, ale rozvážne smerom k votrelcovi, naťahujúc svoj dlhý úzky zobák. Ďobnutie týmto zobákom môže spôsobiť veľmi bolestivú ranu. Preto niet sa čo diviť, že tento vták má len málo prirodzených nepriateľov.
Fascinujúcou vlastnosťou amerického bučiaka, ktorou sa môže chváliť len málo vtákov, je páperové perie. Je to zvláštne perie, ktoré sa nikdy nevymieňa, ale rastie nepretržite na dvoch miestach jeho tela – na hrudi a na chrbte. Pritom ako rastie, končeky páperového peria sa sústavne strapkajú na páper, ktorý pokryje ostatné perie. Po jedle bučiak vtiera svoju hlavu do zhluku páperového peria, až kým nevyzerá ako by bol posypaný múkou. Tento páper si bučiak ponechá, aby vpil špinu a mastnotu, a potom si ho vyčeše zvláštnym hrebeňom na jednom zo svojich prostredných prstov. Perie sa stáva odolným proti vode vďaka olejovitému sakrétu z ošpeciálnej žľazy, ktorá sa nachádza na konci chvosta.
Keďže bučiak veľmi dobre splýva s trávou a slamou v močiaroch, v ktorých žije, jeho typickou reakciou na nebezpečie je zmrazený postoj so zobákom smerujúcim k oblohe. Počas veterných dní bučiak kolíše svoje telo, ako by bol hromadou rákosia vo vánku.
Tak, ako sa bučiak v prípade nebezpečenstva prispôsobí okoliu, aby vyzera ako jeho súčasť, aj kresťan môže v čase nebezpečenstva utiecť ku Kristovi a skryť sa v ňom ako vo svojom Spasiteľovi. Za takých okolností môže Božie dieťa zostať v istote, že u neho je isté, až kým nebezpečenstvo nepominie. Nemusí sa snažiť vyriešiť problémy sám, ale môže spoliehať na Ježiša, že zariadi všetko potrebné.
Božie srdce
Všimli ste si jednoduchú modlitbu, ktorú Ježiš predniesol, keď umieral? – “ OTČE, ODPUSŤ IM, LEBO NEVEDIA, ČO ROBIA“ /Luk.23,34/ – Boží obraz ešte nikdy nežiaril jasnejšie než pri tejto modlitbe pred Ježišovou smrťou. Keď Ježiš vysielal k Otcovi túto prosbu, zjavoval nám najvyššiu pravdu o Bohu:
-Boh je svojím založením nekonečná Láska a bezpodmienečné Odpustenie. Nie je to len jeho prirodzenosť, je to priam jeho podstata.
Niektorí ľudia pripisujú Bohu tvrdosť a krutosť a vyhlasujú, že potreboval kríž na to, aby sa zmenil – aby nielen súdil, ale aj odpúšťal.Modlitba na kríži však svedčí o tom, že Boh nepotreboval vystúpiť na vrch preto, aby sa naučil odpúšťať – vystúpil tam, PRETOŽE ODPÚŠŤAL.
Boh nepotreboval Golgotu, aby mohol zmeniť svoj názor na nás,Golgota bola nevyhnutná preto, aby sma MY MOHLI ZMENIŤ SVOJ NÁZOR NA NEHO.
„Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť“- nám ľuďom, ktorí sme premárnili svoje životy i svoje príležitosti – sľubuje Boh odvekú lásku. Navždy. Nekonečná láska. Bezpodmienečné odpustenie.
Zapamätajme si, prosím, že v onen osudný piatok nebol na vrchu nikto- s výnimkou umierajúceho zločinca – kto by prosil o odpustenie. Nikto z tých, za ktorých sa Ježiš modlil posledným dychom, o ktorých žiadal. Keď sa Ježiš pozrel z kríža dolu, nenašiel ani jedno ľudské srdce, ktoré by prosilo o odpustenie. Prešiel zrakom po zášťou naplnenom a zatvrdilom dave a začal sa modliť: “ OTČE, PROSÍM! NA TOM NEZÁLEŽÍ. ODPUSŤ IM VŠETKÝM. NEVEDIA, ČO ROBIA.“
Či už prosíte, alebo nie – Boh vám ponúka odpustenie, pretože On sám je svojou podstatou nekonečná Láska a bezpodmienečné Odpustenie. Bodka.
Uvedomujete si, čo to znamená? Keď zlyháte, padnete a hriech poškvrní vaše srdce, kedˇsa topíte v pocite viny…, keď ste už tento hriech tisíckrát predtým vyznali…, keď vás trápia výčitky svedomia a nútia vás aby ste to vzdali a skončili s Bohom … – nerobte to! Radšej si spomeňte, že Boh je vo svojej podstate Láska a Odpustenie – vrhnite sa so svojím ťaživým pocitom viny do jeho náruče. Koľko starostí, smútku a výčitiek sme si mohli ušetriť, keby sme nezabudli na túto pravdu a konali ďalej podľa nej. Zlovestný mrak, ktorý nás deptá pocitom zlyhania, nezdaru a beznádeje, by sa rozplynul . /Ale pozor – nie je to zámienka, aby sme v hriechu pokračovali!!! Je to zasľúbenie pre kajúcneho hriešnika, nie pre uzavretie výhodného obchodu – ak budem hovoriť: „je mi to ľúto“, môžem hrešiť ďalej./
Boh je láska a odpustenie – nie na základe vyjednávania. Samozrejme, svoj hriech musím vyznať – no nie preto, aby som Boha uhovoril, ale preto, aby som si JA PRIPOMENUL, ŽE GOLGOTA BOLA MIESTOM, KDE LÁSKA ZAPLATILA ZA MOJ HRIECH. ODVEKÁ LÁSKA.
Nie div, že keď človek počuje tieto Božie slová, srdce mu poskočí a chce sa mu tancovať. Na jednom starom vrchu sme totiž v BOŽOM SRDCI objavili novú piseň – je to pieseň nekonečnej lásky a nevyčerpateľnej milosti. Túto pieseň si môžete spievať aj vy. Navždy.
Poďte ku mne všetci…
Pred niekoľkými rokmi som videl v novinách fotografiu, ktorá na mňa hlboko zapôsobila. Bola to zvláštna tabuľa, pribitá na strome blízko Nappanee v Indiane. Nebol to žiaden billboard so smejúcimi sa tvárami a pútavými sloganmi, aké vídavame v mestách. Bola to obyčaj ná tabuľa s niekoľkými ručne napísanými slovami. Nikto nevedel, ako sa tam dostala – dokonca ani farmár, ktorému patril pozemok so stromom, na ktorom bola pribitá. Nemôžete ju prehliadnúť. Prekvapí vás zakaždým, keď ste na zákrute pri Nappanee. Kto ju tam dal? Žalostiaca matka? Osamelý otec ? – To nikto nevie. A nikto, kto si ju prečíta, na ňu len tak nezabudne. Štyri jednoduché slová: “ SYNU, PROSÍM, VRÁŤ SA.“
Sú to tie isté slová, ktoré kedysi Boh napísal krvou na drevo kríža. Je to utrpením roztvorená náruč. “ Dieťa, prosím, vráť sa.“
Otec chce, aby sme našli pokoj, a preto sa k nám skláňa na Golgote. Chce nás pozdvihnúť a utešiť. Vo svojej zakrvavenej náruči nekonečnej milosti a lásky nám ponúka úplné zmierenie a dokonalý pokoj, po ktorom sme vždy túžili.
“ Poďte ku mne všetci … a ja vám dám odpočinúť.“ Mat.11,28
„Naše srdce nedosiahne pokoj, kým nespočinie v tebe, Bože.“ / Augustín/
Zdroj: D.Nelson, Nekonečná milosť/
Medozvestka
Múdri sú robiť zlé a robiť dobré nevedia. Jeremiáš 4,22
Medozvestka krikľavá je vták, ktorý dostal svoje pomenovanie podľa toho, že privádza zvieratá a ľudí k včelím hniezdam. Keď tento vták nájde takéto hniezdo ide a hľadá niekoho dostatočne silného, aby ho roztvoril. Zvyčajne je to jazvec mediar, člen čeľade lasicovitých, ktorý má rád med a má silné drápy, aby otvoril hniezdo pre seba aj pre medozvestku. Keď medozvestka medozvestka nemôže nájsť jazveca, snaží sa k zdroju medu priviesť iné zviera, ako je pavián alebo dokonca človeka.
Ako chlapec som si vždy myslel, že medozvestka je úžasný vták, ale keď som sa o ňom dozvedel viac, obľuboval som si ho stále menej a menej. V podstate teraz mi pripadá ako dosť odporné stvorenie.
Myslel som si, že medozvestka má rada med a vždy potrebuje, aby jej niekto pomohol sa k nemu dostať. Avšak ako sa zdá, nemá rada med, ale vosk. A to, po čom naozaj ide sú včelie mláďatá , ktoré zo záľubou požiera.
Medozvestka patrí do čeľade ďatľovitých. Ďatle požierajú červy a včelie mláďatá vyzerajú presne ako červy. A tak som tomuto zvyku porozumel, i keď sa mi veľmi nepáčil. V podstate medozvestka sa mi znepáčila kvôli niečomu inému. Matka medozvestka kladie vajíčka do hniezd ďatľov, ktorý sú jej príbuzní. Keď sa vyliahne mláďa medozvestky, má na svojom zobáku dva ostré háky. Používa ich na to, aby zabila ostatné mláďatá v hniezde, a tak dostala plnú pozornosť jej adoptívnych rodičov. Títo cudzí rodičia však naďalej drú ako otroci a prinášajú potravu svojmu nezvanému hosťovi, aby rástol.
Aj keď viem, že to čo medozvestka robí je pre ňu prirodzené, vôbec sa mi to nepáči. Ale často , keď niekto robí to, čo sa nám nepáči, naša neľubosť dopadne na človeka rovnako ako na jeho nesprávny skutok. Toto však nie je Ježišov spôsob. On nás má rád, aj keď hrešíme.