Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo. Plač Jeremiášov 3,26

Je ťažké vycvičiť slona, ale ak sú tieto inteligentné zvieratá vycvičené, sú mimoriadne poslušné a verné. Niektoré z nich sa emocionálne tak pripútajú k svojim cvičiteľom, že nebudú poslúchať nikoho iného. Budú odmietať  jesť, kým nepríde ich cvičiteľ.

Jumbo bol práve taký slon. Keď bol skrotený, bol taký oddaný svojmu cvičiteľovi, že dokonca žiarlil na jeho manželku, keď bola nablízku. Fŕkal a obracal sa k nej zadkom. V Ázii, kde Jumbo žil, sa slony používajú tak, ako sa u nás používali kone. Slúžia na dopravu, na ťahanie ťažkých nákladov, nosia svojho pána na lov a zúčastňujú sa ceremónií . Jumbo sa používal na lovenie divých slonov za účelom cvičenia. Robilo sa to tak, že sa zahnali do otvorených oblastí, kde ich lovci mohli chytiť. Jumbo mal rád tieto lovy a keď videl, že sa už robia prípravy, bol veľmi  vzrušený.  Jedného dňa jeho cvičiteľ ochorel, teda Jumbo nemohol ísť na lov. Bol taký nešťastný, keď ho nikto nevzal, že vyvrátil strom, ku ktorému bol pripútaný a ušiel, ťahajúc chvíľu strom so sebou. Chcel sa pripojiť k divým slonom, ale pretože mal na sebe vôňu človeka, tieto ho bili a odháňali preč.

Jumbov chovateľ ho hľadal celé dni. Nakoniec ho našiel zraneného a krvácajúceho v kľačiacej polohe, ktorú sú slony naučené zaujímať, aby uľahčili zapriahanie. Keď bol odmietnutý a zbitý vlastnými druhmi a nevedel čo má robiť, urobil jedinú vec, na ktorú si spomenul. Kľakol a čakal na cvičiteľa, kým naňho vyskočí. Nevieme, ako dlho kľačal, keď ho jeho pán našiel. Ale môžete si predstaviť, akí boli obaja šťastní, keď sa znovu stretli.

Svojím spôsobom nás Jumbo učí to, čo sa mnohí z nás potrebujú naučiť veľmi dôkladne. Túto radu opisuje aj náš biblický text. Radí nám, aby sme zakladali svoju nádej na Bohu a keď urobíme všetko čo môžeme, máme sa uvoľniť a s dôverou čakať, čo pre nás urobí.