Jeden rabbi sa pýtal svojich žiakov: Viete, kedy sa končí noc a začína deň?
Vtedy, keď možno rozpoznať psa od ovce? – opýtal sa jeden žiak.
Nie, odpovedal rabbi.
Vtedy, keď možno rozpoznať ďatľovník od figovníka? – pýtal sa druhý.
Nie, odpovedal aj teraz rabbi.
Tak kedy potom? – pýtali sa rabbiho zvedavo ostatní žiaci.
Rabbi pozerajúc im do očí ticho odpovedal: Deň nastáva vtedy, keď v tvári druhého človeka spoznávaš svojho brata. Až dovtedy
je pri nás stále noc!
ZASVITOL UŽ V TVOJOM ŽIVOTE JASNÝ DEŇ, ALEBO HO EŠTE STÁLE ZAKRÝVA NOC?
„Boh je svetlo. /P.J.: “ Ja som svetlo sveta.“ Jan 8,12/ a nieto v ňom nijakej tmy. Ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna ,nás očisťuje od každého hriechu. Kto miluje svojho brata, zostáva vo svetle… ale kto nenávidí svojho svojho brata , je v tme a chodí v tme, ba ani nevie kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.“ 1.Jána 1,5-7.10-11
1.Jána 1,5-7.