“ A Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa.“ Ján 14,6

Istý mladý muž, ktorý sa pripravoval  na cestu, povedal svojmu priateľovi: “ No, už mám hádam všetko zbalené. Musím si  však vziať ešte aj  sprievodcu, baterku, mikroskop, zbierku básní, zopár životopisov, nejaké staré listy, spevník, meč a púzdro s náradím.“ “ To všetko sa ti tam nezmestí“, namietal jeho priateľ.  “ Ale zmestí“. povedal mu s úsmevom mladý muž, kresťan. “ Pozri, to všetko mám tu“ – a položil svoju Bibliu navrch do kufra a zavrel ho.

Bibliu čítaj ako zamilovaný list,

nechaj sa ňou viesť ako automapou,

študuj ju pozorne ako učebnicu,

poslúchaj ju svedomite ako vojenský poriadok.

“ Všetko, čo nás môže urobiť lepšími a šťastnejšími, Boh postavil blízko nás.“  / Seneca/

“ Tvoje slovo je sviecou mojej nohe a svetlom môjmu chodníku.“ Žalm 119,105

“ Venujme pozornosť jeden druhému a povzbudzujme sa k láske a dobrým skutkom.“ Žid. 10,24

Starý farmár sa pokúšal skrotiť svojho divokého a nepokojného poníka. Chcel ho prinútiť, aby ťahal náklad, no poník sa vzpieral a neposlúchal. Farmár ho bil a nadával mu, no nič však nepomáhalo. Jeho žena každý deň pozerala cez okno  opakujúcu sa scénu a rozhodla sa, že to s poníkom sama skúsi, ale inak.  Vzala si pár kociek cukru a vošla do ohrady ku poníkovi. Ponúkala mu cukor a pritom sa mu milo prihovárala. Farmár na ňu kričal, aby sa ku poníkovi nepribližovala, že je veľmi divoký, neposlušný a kope. No žena na jeho slová nedbala a ďalej sa poníkovi pekne prihovárala, až sa zviera upokojilo – a o chvíľu už ťahalo naložený vozík po dvore.

Mnohí ľudia sa podobajú tomuto poníkovi. Keby sme sa k nim správali lepšie a láskavejšie, určite by zareagovali inak a začali by s nami spolupracovať.

“ Prívetivosť je signál, ktorý môžu počuť aj hluchí a prečítať aj slepí.“ / Mark Twain/

“ Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán  je blízko!“ / Fil. 4,5/

Obvykle pomáham svojej mame , ktorá je už v pokročilom veku, v chôdzi po schodoch. Niekedy sa tak pevne chytí a drží zábradlia, že sa nemôžeme ani pohnúť. Vtedy jej poviem: “ Mami, musíš sa pustiť! Inak sa nikam nedostaneme.“  Vtedy sa na mňa pozrie vystrašenými očami a povie: “ Keď ja sa bojím, že ti spadnem.“  “ Ale mami, skôr spadneš, keď sa budeš takto kŕčovito držať a stáť na jednom mieste“, poviem jej. “ Napočítam do troch a keď sa nepustíš, tak proste odchádzam!“  A tak sa mama chtiac-nechtiac  pustí, ale po dvoch schodíkoch sa zase drží zábradlia. Keby nás tak niekto pozoroval, muselo by mu to pripadať  veľmi komické.

Tak nejako  vypadá aj môj vzťah a moja denná komunikácia s Bohom.  Ja sa držím pevne “ zábradlia života“ – držím sa malých vecí, ktoré mi dávajú pocit istoty, namiesto toho, aby som sa nechala viesť v dôvere môjmu Pánovi a kráčala s ním stále -krok po kroku-vpred.Boh ma miluje viac, ako ja milujem svoju matku , a tiež nedovolí aby som si ublížila. Tiež to musí vyzerať smiešne, ako sa tak kŕčovito držím tých malých zbytočností v živote/a len stagnujem na mieste a moja sila slabne/.Boh má však so mnou trpezlivosť, on vie kam sa uberám a ako ma môže ochrániť a viesť.  “ VIERA JE AKO LÁSKA- NEDÁ SA VYNÚTIŤ.“ /A.Schopenhauer/

„Dúfajte v Hospodina po všetky veky, pretože Hospodin, len Hospodin je skala vekov.“ Iz. 26,4  „… vediem ťa po ceste, ktorou máš ísť.“ Iz.48,17 “ Hospodin  sa ti stane oporou…“ Prísl.3,26