“ A Ježiš mu povedal: Ja som cesta pravda i život, nikto nepríde

k  Otcovi, len skrze mňa.“ Ján 14,6

Holuby sú známe tým, že  aj z veľkej vzdialenosti dokážu nájsť cestu domov. To je dôvod, prečo vedci považovali za niečo zvlášť pozoruhodné, keď v roku 1988 vypustili vo Francúzku 3 tis. domácich poštových holubov a takmer žiadnemu z nich sa nepodarilo nájsť cestu domov.  V čom bola chyba?  Vedci následne zistili, že dva dni pred vypustením holubov došlo na povrchu Slnka  k obrovskej erupcii žiarenia – a to spôsobilo dočasné, ale vážne narušenie magnetického poľa Zeme, ktoré pomáha holubom v správnej navigácii. Holuby  to zmiatlo až do tej miery, že neboli schopné nájsť cestu domov.

Boží zákon bol napísaný do našich sŕdc pomocou piatich písmen  –  L Á S K A.  Ak zostane v našich srdciach, bezpečne nás bude „navigovať“ a dovedie nás domov – k BOHU, nášmu OTCOVI.  Nedovoľme hriechu, aby sme kvôli nemu stratili správnu navigáciu  a minuli sme sa vytúženého cieľa – večného domova.

“ V tom sa zjavila láska Božia v nás, že svojho Syna jednorodeného poslal Boh na svet, aby sme žili skrze neho.  A my sme poznali a uverili lásku, ktorú má Boh v nás. Boj je láska, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh v ňom.“ 1.Jána 4,9.16

“ … v zlý deň  ho vyslobodí Hospodin.“ Žalm 41,2

          Jeden starý muž mal oslíka, ktorý mu jedného dňa spadol do starej studne. Dedko sa snažil vymyslieť nejaký plán, akoby oslíka odtiaľ dostal, ale  nič nevyhútal.  Premýšľal: Studňa je stará a veľmi hlboká a aj tak som ju chcel  už zahádzať, aj oslík je už dosť starý a nedostanem  ho von ,tak zavolám susedov, aby mi pomohli zahádzať hlbokú studňu aj s oslíkom, aby sa tam netrápil.  A tak aj spravil.  Všetci sa chopili lopát a začali hádzať hlinu do studne. Starý oslík pochopil čo sa deje a začal hlasno nariekať. Po čase  si všetci uvedomili, že oslík stíchol. Dedko hneď zvedavo nakukol do studne  a zistil úžasnú vec – zakaždým, keď niekto hodil lopatu hliny do studne, oslík urobil niečo fantastické – otriasol rýchlo hlinu z chrbta a zadupal ju pod seba.  A tak sa dostával vždy vyššie a vyššie. Dedko a susedia teda pokračovali v práci, až oslík onedlho vyskočil zo studne a šťastne odkráčal do svojej stajne.

          Možno niečo podobné prežívaš práve teraz – a zdá sa ti, že život na teba hádže rôzne smeti a hlinu. Jediný spôsob ako sa dostať zo „studne“ , je otriasť sa  a vystúpiť vyššie. Každý problém je príležitosťou urobiť krok ďalej. Z každého problému je východisko- ak to nevzdáš a nepodľahneš.  Vztýč hlavu k nebu, nie si v tom sám. Možno je to príležitosť odkráčať silnejší a múdrejší do ďalších dní.

“ Hospodin zdobí pokorných spasením…“ Žalm 149,4  “ Hospodin dáva pokorným milosť…“  Prísl.3,34

“ P.Ježiš: … učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom.“ Mat.11,29

Mám priateľov, ktorých veľmi obdivujem.

Mohla by som ich obdivovať  ako dokážu hovoriť.

Mohla by som ich obdivovať ako rôznym spôsobom slúžia.

Mohla by som ich obdivovať ako sa vedia modliť.

Mohla by som ich obdivovať ako sa smejú a robia vtipy.

Mohla by som obdivovať ich schopnosť učiť sa –

avšak ja týchto ľudí neobdivujem ani za jednu z uvedených vecí …

To, čo na nich obdivujem je  p o k o r a ,  s ktorou žijú. Myslím, že pokora je skutočný kľúč  k tomu,  ž i ť   a k o  J e ž i š .

Prečo potom musím denne bojovať s túžbou byť uznaná, aby ma druhí videli ako dôležitú, s túžbou po chvále, a neustále chcieť, chcieť, chcieť …

 /A.Clifford/

          Keby ste len videli, ako vypadala jeho izba! Všade na stenách  viseli nie  moc pekné  fotografie a nevkusné plagáty. Raz prišiel k nemu na návštevu jeho strýko, akademický maliar. Rozhliadol sa po jeho izbe a bol smutný z toho, čo tam uvidel, ale nič nehovoril.  Za pár dní dostal  mladík od svojho strýka veľmi pekný obraz, majstrovské dielo.  Aby mohol prekrásny obraz zavesiť na čestné miesto vo svojej izbe, musel zložiť zo steny niekoľko fotografií. Zdalo sa mu, akoby teraz v miestnosti zavládla akási iná atmosféra, čistejšie ovzdušie. Za pár dní postupne skladal i ďalšie fotografie a plagáty. Pomaly šli pekne jeden za druhým všetky preč.  Vôbec sa totiž k tomu obrazu nehodili.

           Keď začneš čítať Bibliu, je tiež možné, že zo stien tvojej izby, z tvojej knihovničky, z tvojho počítača, z tvojho stojana DVD…  – pôjde tiež niečo preč.  A kto vie, možno i z temného zákutia svojho srdca, tiež niečo odstrániš – pretože Božie slovo hovorí: “ Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Čo je staré – pominulo, hľa,  je tu  –   n o v é  !“  / 2.Kor. 5,17/