“ Rozum človeka zdŕža jeho hnev a je mu na ozdobu prejsť ponad previnenie. “  Prísl. 19,11

Ak sa vám stáva, že v nudnej a nie príliš “ dôležitej“ práci strácate rýchlo trpezlivosť a nahneváte sa – možno vám pomôže tento príbeh:

Istá učiteľka v detskej škôlke mala ustavične problémy s detskými šnúrkami. Trikrát denne – raz ráno a dvakrát na poľudnie – musela pomôcť 35-tim deťom obuť topánky a zaviazať šnúrky a potom zase rozviazať šnúrky a vyzuť topánky. Keď už bola pri poslednom páre, ktorý obúvala jednému malému chlapcovi, ten poznamenal: “ Tie topánky nie sú moje!“  Učiteľka napočítala do desať, aby sa upokojila a potom rozšnurovala šnúrky a topánočky mu teda vyzula. Chlapček sa len ticho pozeral, čo pani učiteľka robí – a keď začala hľadať, kde by mohli byť jeho topánočky, pokračoval:  “ To sú topánky mojej sestry, ale mamička mi povedala, že dnes ich môžem mať ja!“

“ Rozhnevať sa na správnu osobu, v správnej miere, v správnom čase, správnym smerom a správnym spôsobom – to nie je ľahké a nie každý to dokáže.“ / Aristoteles/

 

“ Lepšie je byť trpezlivý ako hrdina, lepší je ten, čo sa ovláda, než ten, čo dobyje mesto.“ Prísl. 16,32

Zistila som, že keď si ráno nenájdem čas na Božie Slovo a osobnú modlitbu, oveľa skôr strácam trpezlivosť a rozhnevám sa aj pre bezvýznamné veci.

Nedávno mi potrebu každodenného ranného osobného stíšenia pripomenul aj môj syn Andrej. Náhodou sa mu podarilo rozliať mlieko a ja som okamžite spustila spŕšku ostrých výčitiek a pripomienok na jeho adresu.  Môj syn potichu a nesmelo poznamenal: “ Mami, zabudla si poprosiť Pána Ježiša , aby ti dnes pomohol byť milou a láskavou?“

“ Obvykle som si do diára napísal: 7.00-7.30 – modlitba.  Často sa mi však stávalo, že som to nedodržal. Preto si teraz do diára píšem: 7.00-7.30 – BOH.  Toto už je akosi ťažšie zanedbávať.“ / Don Postema/

/Poďme si čítať 16/

“ Chcem učiť neverných Tvojím cestám, aby sa hriešnici obrátili k Tebe.“ Žalm 50,15

Neveriaci muž sa  plavil s priateľmi na lodi ku Niagarským vodopádom. Keď zistil, že sa nachádzajú v nebezpečnej blízkosti vodopádov, zrazu sa začal modliť. Jeden z jeho priateľov sa ho spýtal: “ Ako je to možné, že ty – ateista, sa zrazu modlíš?“ Muž mu odpovedal: “ Pretože nevera je dobrá pre tých, ktorí plávajú po pokojnej rieke – ale nie je dobrá pre tých, ktorí sa ocitnú v blízkosti vodopádov!“

“ K svojmu Bohu  musí človek prísť sám.“ / Morley/

/Poďme si čítať 4/

„Preto sa všemožne usilujte a pridávajte k viere ctnosť, k ctnosti poznávanie, k poznávaniu sebaovládanie, k sebaovládaniu vytrvalosť , k vytrvalosti nábožnosť, k nábožnosti bratskú  oddanosť a k bratskej oddanosti lásku.“ 2.Pet.1,5-7

Spojovateľka v telefónnej ústredni sa obrátila k svojej kolegyni a potichu je hovorí: “ No, to je ale neuveriteľne trpezlivý človek. Omylom som mu už po štvrtýkrát dala nesprávne telefónne číslo a on len zdvorilo povedal: Aj toto číslo je chybné, pani spojovateľka. Skúste to, prosím vás, ešte raz. – No,  toho človeka by som naozaj rada spoznala.“

Kolegyňa sa jej spýtala: “ A aké má ten muž telefónne číslo?“  Keď jej ho povedala, tá sa iba pousmiala a povedala: “ Poznám ho, to je náš duchovný.“  Vtedy sa spojovateľka zamyslela a dodala: “ Zajtrá pôjdem popočúvať, o čom káže.“

“ Keď hovoria skutky, slová sú zbytočné.“ / africké príslovie/

/ Poďme si čítať 6/

 

“ Preto muž opustí svojho otca i matku a prilipne k svojej žene a budú jedno telo.“  1.Moj.2,24

Práve sme boli na návšteve u našich priateľov, keď im zavolala ich dcéra, ktorá mala len nedávno svadbu. Po niekoľkých minútach napätého rozhovoru , matka podala telefón otcovi, aby sa aj on porozprával s dcérou. Z rozhovoru vysvitlo, že mladomanželia mali prvú vážnejšiu hádku. O chvíľku prišiel otec opäť k nám a stručne zhodnotil obsah rozhovoru s dcérou:  “ Povedala mi, že sa chce vrátiť domov.“     “ A čo si jej povedal ty?“ spýtal som sa.  “ Povedal som jej, že je predsa doma.“

Manželstvo sa podobá útoku na pevnosť. Tí, čo sú dnu, by sa radi dostali von – a tí čo sú von, by sa chceli dostať dnu. /Arabské príslovie/

/Poďme si čítať 5/