Ako zvyčajne, aj v ten deň sa k Jánovi nahrnuli ľudia. Stáli na brehu a po jednom vchádzali do vody. Zrazu v dave uzrel neznámu tvár. Bola iná ako ostatné. Vyžarovala podmanivý pokoj a lásku. Niečo také ešte nikdy nevidel.  To je on! napadlo mu.  V tom okamihu sa neznámy začal predierať davom a vstúpil do rieky. “ Pokrsti ma!“, požiadal Jána zvučným hlasom. “ Ja teba?“ povedal Ján prekvapene. “ Ty by si mal pokrstiť mňa. Ja som nehodný človek.“  “ Urob, o čo ťa žiadam. Boh si to tak praje,“ povedal Ježiš vľúdne.  Ján poslúchol. Pristúpil k Ježišovi  a ponoril ho do chladných vôd Jordána.  Prečo to robí? uvažoval pritom Ján.  Veď v ňom nie je ani trochu zla. Nepotrebuje sa kajať ani nič ľutovať.

Ježiš sa nenechal pokrstiť preto, aby odstránil svoje previnenia. Urobil to preto, aby sa stotožnil s hriešnými ľuďmi a ukázal im príklad. Zaradil sa tým medzi padajúcich, nedokonalých, biednych. Stal sa jedným z nás. Keď Ježiš vystúpil z vody , doľahlo naňho bremeno jeho poslania …..  Ján naňho uprene hľadel z vody. Zdalo sa mu, že Ježišov pohľad preniká cez hradbu mračien  až k Božiemu trónu. Bolo to niečo nevídané. Ľudia sa rozostúpili. Vrava stíchla, šum hlasov pozvoľna slabol.  Ježiš sa modlil za celý svet. Prosil Otca, aby čo najviac ľudí prijalo ponuku večného života, aby zatúžili vrátiť sa k Bohu. Dobre vedel, že to nebude ľahké, že bude musieť prejsť veľkým utrpením. Zmietal sa v neistote. Zvládnem to?

Keď anjeli počuli jeho modlitbu, chceli zasiahnúť a povzbudiť ho. Otec ich však predbehol. Priamo zo svojho trónu vyslal lúče svojej slávy. Nebesia sa otvorili a na Ježišovu hlavu sa znieslo jasné svetlo v podobe holubice. Niektorí zo zhromaždených si uvedomili, že sa ocitli v Božej prítomnosti.  Z otvoreného neba zaznel hlas: “ Ty si môj milovaný Syn, moja radosť! Teba som si vyvolil.“ Pod Jánom sa podlomili kolená. Zmizli pochybnosti. Muž, ktorého práve pokrstil, je sľúbený Záchranca. Bez toho, aby si uvedomoval, čo robí, ukázal naňho prstom a zvolal:

“  To je Baránok, ktorý zmieri  svet s Bohom!“  Jeho hlas znel ako burácajúci hrom.   Prekvapení ľudia sa otočili za hlasom. “ Čo tým chce povedať?“ pýtali sa jeden druhého.  “ Čo  znamená, že tento muž je baránok?“  Táto záhadná veta skrývala tajomstvo Ježišovho poslania .  Ukázala na obeť, ktorú Boh prinesie za ľudí  –  položí svoj život, aby oni mohli žiť večne.

/ R.Daniel: Prišiel, zomrel zvíťazil. Úryvok z časti:  Krst, str.27-29/