Jeden rabbi sa pýtal svojich žiakov:   Viete, kedy sa končí noc a začína deň?

Vtedy, keď možno rozpoznať psa od ovce? – opýtal sa jeden žiak.

Nie, odpovedal rabbi.

Vtedy, keď možno rozpoznať ďatľovník od figovníka? – pýtal sa druhý.

Nie, odpovedal aj teraz rabbi.

Tak kedy potom? – pýtali sa rabbiho zvedavo ostatní žiaci.

Rabbi pozerajúc im do očí ticho odpovedal:  Deň nastáva vtedy, keď v tvári druhého človeka spoznávaš svojho brata. Až dovtedy

je pri nás stále noc!

ZASVITOL UŽ V TVOJOM ŽIVOTE JASNÝ DEŇ, ALEBO HO EŠTE STÁLE ZAKRÝVA NOC?

„Boh je svetlo. /P.J.: “ Ja som svetlo sveta.“ Jan 8,12/ a nieto v ňom nijakej tmy. Ak chodíme vo svetle, ako On je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna ,nás očisťuje od každého hriechu.  Kto miluje svojho brata, zostáva vo svetle… ale kto nenávidí svojho svojho brata , je v tme a chodí v tme, ba ani nevie kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.“ 1.Jána 1,5-7.10-11

1.Jána 1,5-7.