Schody

„Každú svoju starosť uhoďte na neho, lebo on sa stará o vás.“ (1. Pet. 5, 7)

Jonathan Tiong sa narodil so spinálnou svalovou atrofiou druhého typu, ktorá sa prejavuje svalovou slabosťou, ktorá sa časom zhoršuje. Neurológ pripravoval rodičov na to, že sa nedožije ani dvoch rokov. Napriek rôznym ťažkostiam Jonathan oslávil 24. narodeniny a stal sa absolventom Národnej univerzity v Singapure s titulom v odbore komunikácie a nových médií. Vďaka svojej húževnatosti a tvrdej práci bol dokonca najlepším študentom v ročníku.

Celé štúdium absolvoval s pomocou svojho asistenta na plný úväzok – otca. Vďaka nemu mohol navštevovať hodiny na svojom elektrickom invalidnom vozíku. Nebolo to vždy jednoduché. Musel prekonávať množstvo prekážok. Dostať sa do triedy a z triedy v škole žartovne označovanej ako „Národná univerzita schodov“znamenalo pre Jonathana každodenný boj. Všetko sa zmenilo v poslednom ročníku štúdia, keď vypukla pandémia a začalo sa vyučovať online. Pre študentov to bolo ťažké obdobie, no pre Jonathana sa celé štúdium veľmi zjednodušilo. Nemusel riešiť bezbariérovosť, logistické otázky ani hľadať ďalších ľudí na cestu do školy a zo školy. Bol viac nezávislý.

Po ukončení štúdia sa mu podarilo nájsť si prácu na úplný úväzok, čo sa mnohým ľuďom so zdravotným znevýhodnením nie vždy podarí. Je za to veľmi vďačný. „Život s postihnutím je sám osebe ťažký. Musíme bojovať a vyhrávať každý deň,“ povedal.

„Je dobré prijímať prekážky, ktoré nám život stavia do cesty, pretože na problémoch sa učíme a rastieme.“ (Roman Pešek)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

Skúška

„Moje ústa budú hovoriť múdrosť, a to, o čom rozmýšľa moje srdce, je rozumnosť.“ (Žalmy 49, 4)

Ako 16-ročný som sa prihlásil na kurz automechanikov, ktorý organizovala stredná škola, na  ktorej som študoval. Všetci v kurze sme veľmi obdivovali a vážili si nášho učiteľa. Boli sme rozdelení na skupiny a každá dvojica mala pridelený jeden starší automobil. Našou úlohou bolo rozobrať všetky pohyblivé časti auta, najmä motor. Mali sme premazať ložiská, vyčistiť ventily a vykonať aj ďalšie práce, ktoré sa robili na autách pred 55 rokmi.

Nakoniec sme mali všetky súčiastky znova poskladať. Potom prišla rozhodujúca skúška. Ak sa nám auto podarilo naštartovať, obstáli sme. Inak… Vlastne si už nespomínam, čo by sa stalo, keby sa nám to nepodarilo. Naše auto však s veľkým rachotom naštartovalo. Niekoľkí študenti naň vyliezli a víťazoslávne sme sa previezli okolo budovy.

Malo to však jeden háčik. Niekoľko súčiastok nám zvýšilo. Náš učiteľ bol našťastie taký láskavý, že napriek tomu sme dostali dobrú známku. V takom aute by som sa však neodvážil ísť viac než pár metrov.

Pri našom chápaní vecí nezapadá vždy všetko do seba, aj keď by sme boli radi. Sú veci, ktoré akosi „zvyšujú“. Možno nám to chce pripomenúť, že naše chápanie a rozum majú predsa len svoje hranice.

„Pozoruj rozumom, počúvaj srdcom.“ (Turecké príslovie)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

 

 

Hodinky

„Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ. Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver.“ (Žalmy 104, 19. 20)

Pán Vladimír rád cestoval po svete. Navštívil rôzne krajiny. Keď bol v Sýrii, niektoré rodiny navštívil v ich domove. Niekoľko mesiacov strávil medzi beduínmi. Dodnes obdivuje niektoré veci, ktoré sa od nich dozvedel. Tam pochopil, že nie každý vývoj a výdobytok techniky v moderných civilizáciách naozaj skvalitňuje život.
Raz odchádzal z jednej návštevy a pozrel na hodinky. Chcel vedieť, koľko je hodín. Nikto z domácich hodinky nemal. Preto sa ho spýtali, ako fungujú. Ukázal im, že keď príde ručička na dané číslo, musí odísť. Beduín sa zamyslel a povedal mu: „Ty si taký veľký pán. Máš auto, máš slnečné okuliare, máš fotoaparát… A taká malá skrinka ti rozkazuje, kedy máš prísť a kedy máš odísť.“
Keď sa nad tým človek zamyslí, zistí, že mal pravdu. Beduín taký problém nemal. Keď svietilo slnko, pásol ovce a dojil ich. To bola všetka jeho práca. On si čas organizoval úplne voľne, ako chcel. Nemal nad sebou žiadneho šéfa ani žiadne hodiny.

„Môžeš si kúpiť hodiny, ale nie čas.“ (Čínske príslovie)

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

Vynálezca

„Blahoslavený človek, ktorý našiel múdrosť, a človek, ktorý nadobudol  umnosti.“ (Prísl. 3, 13)

Nikola Tesla sa narodil v rodine pravoslávneho kňaza v dedinke Smiljan v Srbsku. Od detstva mal talent na prírodné vedy. Študoval na univerzitách v Grazi a v Prahe. Vedel riešiť zložité matematické výpočty v hlave bez pomoci logaritmického pravítka alebo matematických tabuliek. Mal obdivuhodnú fotografickú pamäť, mimoriadnu fantáziu a schopnosť tvorivého myslenia.

V roku 1880 sa presťahoval do Budapešti a v telegrafnej spoločnosti, kde sa zaoberal výskumom elektriny, prišiel na princíp striedavého prúdu. V roku 1884 sa natrvalo presťahoval do Spojených štátov. Pri projektovaní veľkej hydroelektrárne na Niagarských vodopádoch zvíťazila koncepcia striedavého trojfázového rozvodu navrhnutého Nikolom Teslom nad Edisonovým projektom jednosmernej elektrárne. Niagarskú elektráreň dokončili v roku 1895, pričom znamenala začiatok modernej elektrifikácie Ameriky. Nikolovi sa tak splnil jeho veľký sen z detstva, keď ešte ako malý chlapec staval na potoku malé vodné mlyny.

V Spojených štátoch pracoval vo firme Edison CO, čo bolo od detstva jeho snom. Predstavoval si, ako sa spolu podieľa na vynálezoch. Nezhody s Edisonom ho však donútili založiť si vlastnú firmu. Teslovi sa darilo hlavne v patentových vylepšeniach oblúkových lámp. Chcel však vyrábať striedavý prúd. Pretože nenašiel pochopenie u investorov, skončil na ulici. Istý čas sa živil ako robotník. Jeho vynálezy však neostali nepovšimnuté.

Celkovo si Tesla pripísal okolo 700 objavov, no väčšinu z nich si nestihol dať patentovať – len asi 300. Zaoberal sa viacerými futuristickými projektami.

To, čo vieme, je kvapka; čo nevieme, je oceán. Isaac Newton

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková

 

Hviezdy

„Chváľte ho, slnce a mesiac! Chváľte ho, všetky hviezdy svetla! Nech chvália meno Hospodinovo, lebo on rozkázal, a boly stvorené. (Žalm 148, 3. 5)

Keby bola Zem veľká ako minca, Slnko by bolo veľké asi ako guľa s priemerom tri metre. V súčasnosti najväčšou známou hviezdou je CanisMajoris. Táto hviezda je taká veľká, že keby bola Zem ako minca a Slnko ako guľa s priemerom tri metre, CanisMajoris by merala štyri kilometre!

Ak by bola Zem ako minca a Slnko ako trojmetrová guľa, Zem by bola vzdialená od Slnka asi na dĺžku futbalového ihriska. Keby však celá naša Slnečná sústava – Slnko so všetkými svojimi planétami – bola veľká ako minca, Slnko by bolo viditeľné len pod mikroskopom a najbližšia hviezda by bola vzdialená 90 metrov.

Keby bola celá naša galaxia veľká ako minca – nezabudnite, je to dvesto miliárd hviezd – naša Slnečná sústava by bola príliš malá na to, aby sme ju videli pod bežným mikroskopom. Ostatné galaxie vo vesmíre by boli od nej vzdialené od 30 cm do 300 metrov.

„Svet hviezd a planét je neporovnateľne krajší a vznešenejší, ako všetko, čo sa nachádza na zemi.“ KlaudiosPtolemaios

 

Zdroj: O kráse človeka – M. Bieliková